Výbušný priateľ a čo s tým ďalej?
Dobrý večer.
Prosím Vás o radu. Som zúfalá z jeho výbušnosti za maličkosti. Nemyslím tým, že je to zakaždým a stále, ale priateľ to v sebe má. Sme spolu šesť rokov. Staráme sa o dom, kde sa plánujeme presťahovať, robíme spoločné nákupy, aj včera sme nakúpili niečo nové do budúcej domácnosti. Avšak si tou spoločnou domácnosťou už nie som istá. Priateľ je v poslednej dobe nervózny. Ale jeho urážky a výbuchy sa nediali len ked má zlé obdobie. V týchto dňoch som mu chcela dať ultimátum (ale on to nečakane zvrtol). Vracali sme sa domov, pýtal sa ma na niečo nepodstatné, no a nepochopili sme sa a on tak vzbĺkol hnevom, až sa mi doslova zhnusil a za volantom na mňa zakričal, že nie som normálna a nedá sa so mnou rozprávať. Keď som odchádzala domov, to ešte niečo povedal, ale bolo to niečo skutočne nepekné, tak som sa mu neozývala. Jediné, čo dokázal urobiť, tak mi zavolal, aby som sa s ním šla prejsť. Povedala som si, MUSÍM sa odmlčať, nech cíti, že jeho správanie už prekračuje hranice a je neadekvátne situáciám. Lebo doteraz buď som sa na neho hnevala, potom som mu už i ja trochu vynadala, alebo mu vysvetľovala, aké to je pre mňa ženu ponižujúce a abnormálne. Dokonca som ho poprosila, aby mi nenadával. Cítim, že to už v poriadku nie je, pretože sa to stáva bežnejšie a pri obyčajných situáciách. Ja mu nenadávam. Občas sa mi ospravedlnil, povedal, že mu je to ľúto, že on je výbušný, taká povaha. No veľmi ma zaráža, že ani po včerajšku sa mi sám od seba nielen neospravedlnil, dokonca, keď som mu napísala, že sa kvôli jeho správaniu nechcem stretnúť, aby som sa mala a žila si ako chcela (úplne chladné slová). No a tu mi rozum zastáva, pretože cítim i to, že ma ľúbi, proste, máme všetko tak, ako je to medzi partnermi, ktorí sa milujú. Inak sa ku mne správa pekne, pomáha mi, nevymenila by som ho za iného. Lenže trpieť nadalej jeho urážkami nemôžem... To je si myslím, veľký problém, ktorý vo vzťahu nemá čo hľadať. Strašne ma to trápi a on sa väčšinou tvári, akoby sa to nestalo, alebo akoby som mu ponížila ego, tak sa naopak, tvári on - urazene. Som presvedčená, že si neuvedomuje, že musí začať pracovať na odstraňovaní výbušnosti. Lebo zlepšiť sa to nezlepší, len zhorší... Ako je však možné, že on, (skutočne milujúci)s tým nič nerobí, necháva to tak? Keď tieto situácie boli a vytkla som mu ich, takmer vždy mal ten istý vzorec správania. Pritom je to veľmi dobrý človek, veľmi inteligentný, z dobrej rodiny. Dokonca ani nemal kde prebrať ten návyk, kedže on má skutočne slušných rodičov. Na jednej strane ma miluje, chce so mnou žiť a mať deti, na druhej strane, keď mu prasknú nervy, je hulvát. Ja ho tiež milujem, no obávam sa, čo bude s nami. Donútiť ho pravdepodobne nebudem vedieť, to on by musel chcieť. No ani neviem, čo ďalej, kedže ako som spomínala, mi na neutrálnu vetu, že sa s ním nestretnem napísal, aby som si žila, ako chcem. Ako na neho? Robila som chybu, že skôr som nezariaďovala za takýmito urážkami dni odmlčania sa, len či teraz to má význam? :((( A musím napísať aj to, že on znamená pre mňa veľa a veľmi sa o neho opieram, pretože žijem len so starým dedkom. Rodičov nemám, zomreli, starká mi zomrela minulý rok, čiže som na tom veľmi biedne a veľmi to pociťujem. Ešte by som to tak úplne netvrdila, ale žiaľ, nemám ani dobré kamarátky! Ale to by už bol iný príbeh. Čiže, aj on vie, aké v úvodzovkách dobré kamarátky mám a žiaľ, ak prídem o neho, zostanem len s dedkom, a čo potom :( Som v takej pasci, cítim to. A pritom sme s priateľom mali krásny vzťah. Ďakujem Vám pekne za rady, lebo mňa okrem pauzy, ultimáta, žiadna účinná stratégia nenapadá :( Cítim sa bezmocná a pritom by bolo tak krásne, keby sa chcel zmeniť a aj vzťah by bol znova krajší...
Mgr.Zajic [Psycholog] v prvé řadě Vám chci pogratulovat, myslím, že jste se zachovala dobře. Nyní je míč na straně Vašeho partnera. To, jak odepisuje, co říká, nemusí být zcela pravda, lidé někdy říkají věci, které si nemyslí. Takže řekne-li Vám, že je mu jedno, že se nevidíte, nemusí to ještě být pravda.
Váš partner musí především chtít. A to, že něco chceme se ukáže na tom, že pro to něco děláme. Horolezci, který v hospodě vykládá, že chce vylézt na Mt. Everest uvěříme méně, než někomu, kdo si chystá lano a trénuje.
Nechte další vývoj věcí na Vašem partnerovi. Ví, co po něm chcete, ví i proč to po něm chcete (chovat se takto dál, je pro Vás, jak chápu, neúnosné).
To, že jste v těžké situaci, bez přátel a větší rodiny, se dá ale rovněž změnit. Dobří přátelé se hodí i když člověka právě nic netrápí. Rozšiřte svou síť přátel, zkuste si najít další přátele v kolektivech, kam chodíte (zaměstnání, sportovní, kulturní aktivity...). Vše pak budete snášet lépe.
Pokud si nevíte rady, jak přátele najít, jak vše dál snášet, promluvte si o tom s psychologem. Chápu, že to máte opravdu těžké, nebuďte na to sama.
Budu držet palce, ať se Váš partner rozhodně něco začít měnit, pokud o to opravdu stojíte.