45289  18. 2. 2013 12:48:58 - wildrose

Nezamestnaný už 5mesiacov!

Dobry den,
chcela by som Vas poprosit o radu, ci akekolvek vyjadrenie. Zijem s partnerom v spolocnej domacnosti uz 2.5 roka. Od septembra 2012 nepracuje (nie vlastnou vinou), povodne tvrdil, ze si da 2-3 tyzdne volno a pracu si zacne hladat (mal nasetrene peniaze)no tento cas sa predlzoval a predlzoval a v januari este stale nemal pracu a ani ziadne vlastne peniaze. Platenie vsetkych vydavkov je na mne, kamkolvek ideme platim ja (uplne vsetko). Pred mesiacom musel odcestovat k rodine, kvoli rodinnym problemom a pozical si odomna asi 350eur s tym, ze ked sa vrati, tak mi peniaze da, pretoze si zacne hladat pracu. Pracu si vobec ale nehlada. Vsetok cas travi sebazdokonalovanim, ucenim a citanim motivacnych kniziek, pocuvanim nahravok, proste 'ucenim sa'. Ja chodim do prace a zarabam, snazim sa udrzat nas zivotny standard. Moj priatel mi ale v poslednom case stale castejsie vycita, ze sa malo 'ucim', ze malo citam, ze nepocuvam motivacne nahravky. Vysvetlovala som mu, ze som proste unavena, ked pridem z prace a nic sa mi nechce, ked tak este ist cvicit (mam sedave zamestnanie) alebo pozerat tv, ci dako sa rozhybat napr. prechadzkov. Povedal mi, ze stagnujem a zs som leniva a nikam sa neposuvam. Viac krat sme sa velmi pohadali, pretoze na jednej strane uznavam, ze clovek by sa mal stale starat o psychicke zdravia stale sa vyvijat, na druhej strane, on ma kopu casu, cele dni na seba, ale ja nie. Ked chcem citat knihy (o ktorych treba aj rozmyslat a napr. si robit cvicenia), tak idem skor rano do prace a nerusene to robim). Po praci treba ist nakupit, navarit...a v neposlednom rade potrebujem vypnut. Citim sa v strese, mam pocit, ze ma partner stale porovnava a posudzuje, mam pocit, ze on si mysli, ze je lepsi nez ja (aj ked on tvrdi, ze to nie je pravda, a ze je to len v mojej hlave a ze som 'zablokovana')Tvrdi, ze mam v sebe zabudovany pocit menejcennosti a ze on ma tak vobec nevnima, ale pritom ma velmi rad pouca a mentoruje a hovori mi, ze sa nemoze so mnou bavit o veciach ktore ma precitane, lebo ja o tom nic neviem a ze za nim zaostavam...Neviem ako mu vysvetlit (uz sme sa o tom rozpravali)ze sa snazim robit vsetko co viem co najlepsie ale mam pocit, ze nic nie je dost dobre...Citim sa nervozne, pretoze priatel o tom stale rozprava, skoro v kazdej konverzacii na to 'pride rec'. Ked som mu uz viac krat povedala, ze by som chcela aby mi financne pomohol, tak si odmieta najst co i len brigadu (ze za take peniaze driet nebude), caka ze predame nehnutelnost, ktora je moja (ale on ju opravoval), cize podiel z predaja bude jeho a spolieha na tieto financie.

Mgr.Zajic   Mgr.Zajic [Psycholog]
Dobrý den,
četl jsem názory níže uvedené a je v nich mnoho podnětného. Svou pasivitou Vás partner zahání do pozice, kdy jste zodpovědná i za něj. Pokud se proti tomu neohradíte, nic se nezmění. Nyní jej nic nenutí cokoliv měnit. Půl roku studia je opravdu zvláštní způsob jak si najít zaměstnání. Zkuste partnerovi pomoci dělat konkrétní kroky v tom, aby získal zaměstnání. Pokud o to nebude stát, buď jej budete nadále živit, nebo mu stanovíte termín, do kterého tak budete činit a pak přestanete. Jak dlouhou dobu, a za jakých podmínek, mu dáte, je jen na Vás. Je možné, že se bude snažit Vaše podmínky obcházet a zmírňovat, doporučuji na dohodnutých věcech trvat, i když to bude obtížné. Může se totiž stát, že Vás plíživě vysaje nejen finančně, ale i psychicky. Máte na stanovování podmínek právo, on je ten, kdo to musí respektovat. Hodně štěstí.

Komentáře uživatelů ...

lily151
19. 2. 2013 18:38:40
Wildrose, vidim, ze s vasim priatelom mate problemov neurekom. K tomuto konkretnemu problemu asi tolko, ze vas priatel je typicky "ynteleguan" (poznate to?). Teda clovek, ktory o sebe pojal predstavu, ze je na vyssej urovni a potrebuje sa o tom neustale presviedcat, najlepsie prostrednictvom zhadzovania inych. On ma nizke sebavedomie, ktore si tymto zvysuje na vas. Lenze nizke sebavedomie mate aj vy, kedze sa mu nedokazete postavit a na rovinu mu vysvetlit, ze to takto dalej nepojde. mate komplex menejcennosti, pretoze aj v tomto vasom prispevku sa stale ospravedlnujete, preco nemozte robit presne to, co on vam nalinajkoval. Vy zivite domacnost, mal by cusat ako vos pod chrastou. Nepoviem, kebyze ide o nezmaestnanost taku, kedy si clovek pracu hlada intenzivne a nenachadza. Z motivacnej literatury a citania sa clovek nenaje. Vy ste tu ta, ktora ma navrch a on to dobre vie, preto vas zhadzuje. Vas priatel sa zrejme zamestnat ani nemieni, kedze chce znova nacriet iba do zasob, ktore by ste si skor mali nechat na horsie casy. Skor to vidim tak, ze by ste v prvom rade mali riesit svoje postoje k sebe, teda uvedomit si, ze vy sa nemate za co ospravedlnovat alebo citit menejcenna, nakolko clovek, ktory je zamestnany ma pre seba mozno tak 2-3 hodiny cisteho casu denne (hlavne vy, kedze vas priatel zrejme nie je schopny ani velmi upratat a navarit, kedze je cely den intenzivne vzdelavany a take povrchnosti on predsa riesit nebude) a ma ich vyuzit na oddych-najlepsie aktivny-ako aj vy pisete. Pouvazujte, ci suhlasite s postojom vasho priatela, ci s nim mozete pocitat do buducnosti, ak sa mu ocividne nechce pracovat a ci budete vediet takto zit. Vy ste z toho co pisete sikovna a pragmaticka zena a potrebujete rovnakeho partnera. Mozno by ste mu mohli skusit vyprazit jednu tu knihu v trojobale ako naznak toho, ze sa z toho akosi nenajete. Ani z intelektualnych debat. Nehovorim, ze to nie je pre cloveka prospesne, ale cas na tieto aktivity si treba v prvom rade "zasluzit" tym, ze sa postaram o zivobytie svojej rodiny. Prajem vam vela sil v zvladani tejto situacie.
wildrose
20. 2. 2013 10:09:28
Ani neviem co mam na to povedat, kedze mate pravdu. Mam pocit vnutorneho sklamania , ze mi opat nevysiel dalsi vztah, resp. ze sa dalsi vztah ruti do zahuby. Hanbim sa pred rodinou a priatelmi, ze partner nepracuje a preto som ich aj oklamala, ze uz si nasiel pracu, nedokazala som totiz pocuvat co mi hovorili ohladom toho ze nepracuje. Teraz sa z toho citim zle, ze som ich klamala. Neviem co mam robit, pretoze na jednej strane ho milujem, na druhej nesuhlasim s niektorymi postojmi ktore ma a doplacam na ne. Vobec mi nevadi a obdivujem sebavzelavanie, ale bola by som rada keby mi prispieval na bezny zivot. Viem, ze keby nebolo mna, tak je doslova na ulici ako bezdomovec. Nema ani euro vlastne. Rozmyslala som, ze aj keby som sa s nim rozisla, tak co potom, kam pojde? Viem, ze to nie je moja 'starost' ale trapi ma to. Nechcem ho vyhodit na ulicu ako psa na druhej strane potrebujem od neho peniaze a v neposlednom rade zodpovednost ked uz nie za nas, tak aspon sam za seba. Vzdy ked mu 'poviem do duse' tak sa urazi, alebo odide z domu.
lily151
20. 2. 2013 11:45:53
Ja by som na vasom mieste priatela podrobne oboznamila s tymto, co tu pisete. Pokojnym tonom, najlepsie rano, pre odchodom do prace, nech sa ide prechadzat alebo nech je tam sam urazeny. Nepracuje, v domacnosti nic nerobi, zije na vas ucet. On to vie, ale zrejme sa bude az dokial to nebude uplne neunosne tvarit, ze je to v poriadku. Pretoze on sam za to hanbi, aj ked navonok sa snazi stale zo seba robit toho, kto ma navrch, pretoze by sa mu kompletne zosypalo sebavedomie. Povedzte mu, ze ste uz dost stari na to, aby ste boli sebestacni, ale nie iba vasim prispenim. Co mieni pre to urobit?Ako vidi buducnost?Dokedy planuje "sebazdokonalovanie" na vas ucet (doslova)?Mysli si, ze je to takyto zivot v poriadku, ze je toto rovnocenny partnersky vztah?Ako mieni financovat vasu matersku(ak planujete)?Nemysli si, ze vam treba mat rezervy na horsie casy?Co mieni robit, ak by ste vy docasne stratili pracu?Dajte mu tyzden na rozmyslenie, predostrenie jeho planu a aspon zacatie realizacie. Ak nemieni robit nic, tak sa budete musiet zmierit s nevydarenym vztahom. Chapem vas, ale lepsie je sa pohnut dalej co najskor. A najdolezitejsie je, aby ste sa uz nenechali zastrasit jeho nadnesenymi recami. On vas psychologicky manipuluje k tomu komplexu menejcennosti, ktory ste mozno ani povodne nemali a ak, tak sa naucil ho sikovne vyuzivat vo svoj prospech. Vy mate pravdu, vy ste v prave a vy ste tu v pozicii zodpovedneho dospeleho. On je podla popisu dieta s prerastenym egom, ktore zufalo ziada potravu. Vas vztah je skor vztah matka-syn, vy ho zivite, obskakujete a este by ste ho mali ako dieta aj obdivovat za jeho pokroky v uceni a ak to nerobite, tak "mu nerozumiete a nic neviete". Ibaze toto mal byt partnersky vztah.Pokojne si svoj postoj sformulujte a nemente tam ani vetu, ani slovo.
wildrose
20. 2. 2013 12:06:40
Ano, musim si poriadne premysliet co a ako mu poviem, pretoze v hadkach ci slovnych vymenach nazorov ma vzdy 'prebije' svojou vyrecnostou...Som si ista, ako pisete, ze vie o tom, ze by mal nieco robit a nie len sediet doma a venovat sa sam sebe, ale z lenivosti ci pohodlnosti to nerobi...Pocita s tym, ze dostane peniaze z toho predaja a ze potom zacne dalej investovat a zaoberat sa tymto, preto je prenho najdenie si akejkolvek prace uplne bezpredmetne a zbytocne a strata casu (ktory by podla jeho slov) mohol venovat niecomu hodnotnejsiemu, napr. citaniu novin ci vzdelavaniu. Inak dakujem za odpoved a za radu!

Nevěra Žárlivost Strach a Fobie Panická porucha Partnerské vztahy