Máme šancu??
Dobrý deň,
chcela by som sa spýtať je 5 mesiacov od manželovej nevery nikdy s nou nespal prišlo len k bozkom ale čo ma trápi je to že sa so mnou nechce o tom vôbec rozprávať rada by som to popreberala pretože viem že sa do nej zaľúbil a ked som na to prišla prosila som ho aby sa s nou rozišiel po telefone že si neprajem aby sa s nou ešte stretával ale on mal ešte tú drzosť sa ma spýtať či by sa mne páčilo keby sa so mnou niekto rozíde cez telefon to máme obaja 28 rokov sme spolu 10 rokov z toho 2 roky sme manželia a 9 rokov spolu žijeme ona mala 40 rokov je vydatá má 2 deti... veľmi ma sklamal ale teda bol sa s nou rozísť videla som na nom keď sa vrátil že ho to dosť trápilo ale dali sme si šancu a asi po 2 týždnoch mi povedal že ma lúbi a že si myslí že sa mu len zdalo že lubil ju ale sám od seba mi nevie nič pekné povedat neviem že mu to je všetko ľúto že som si to nezaslúžila alebo tak nikdy nevedel vyjadriť city a najhoršie je že žijeme od začiatku s mojou mamou ktorá mu to nevie zabudnút a stále vraví že sa nemame radi a že nám to aj tak nevydrží a ja potom o tom stále uvažujem aj ked manžel sa snaži vraví že sa mame radi že ma lúbi ale je veľmi tažké mu uveriť veľmi by som chcela aby sme žili normálne ako pred tym aj ked s mamou už to dobré nebude robíme si podkrovné izby aby sme mohli by%t sami myslíte si že sa dá táto situácia po čase doporiadku alebo naozaj to nemá význam ked nám mama do toho stále zasahuje a rieši to s celou rodinou dakujem za odpoved
Mgr.Vrankova [Psycholog] Na Vašu otázku znie jednoznačná odpoveď - áno. Určite je možné prekonať neveru partnera, i keď to nie je ľahké. Vy máte "výhodu", že to nezašlo príliš ďaleko v tom fyzickom zblížení, aj keď ženy oveľa horšie znášajú to zblíženie psychické. Je ťažké sa nezaoberať tým, čo bolo, ale naozaj - forma a spôsob jeho rozchodu s ňou je už teraz nepodstatná, dôležité je, že Váš manžel chce situáciu napraviť, a že sa naozaj snaží. Otázkou je, či chcete i Vy (zdá sa však, že áno, keďže píšete i do tejto poradne), dôležité teda je, aby ste mu dala možnosť to napraviť a zároveň obom dať čas na riešenie. Rozhovor je v tomto prípade dôležitý, manžela však doň nenúťte, nemusí byť pripravený a môže to spôsobiť viac škody ako osohu. Otázka "prečo" sa to stalo ale nemusí byť nikdy zodpovedaná - na to sa pripravte. Čo sa týka Vašej mamy - skúste s ňou pohovoriť a poprosiť ju, aby to nechala na Vás. Je možné, že nie je ten typ, čo toho bude schopný. V tom prípade budete musieť zabojovať a hlavne si možno zobrať poučenie do budúcnosti s kým riešiť a s kým nie svoje záležitosti.