Možné tehotenstvo - partner so mnou nechce žiť
Ani neviem, čo čakám od odpovede.Po 2,5r. vzťahu kedy som ako teraz vysvitlo- žila v ilúzii, že náš vzťah pomaly smeruje k spoločnému životu, som tak aj pristupovala k možnému tehotenstvu. Nesnažili sme sa oň , ale ani ho nevylučovali, nakoľko sa opakovane vyjadroval, že ak by sa stalo, tak teda budeme spolu.Okrem toho sa opakovane- nepravidelne - vyjadroval sám od seba v zmysle spolužitia, dokonca manželstva. Inokedy však spomínal, že už sa ženiť nechce, nechce už deti, a nechce ani žiť v spol. domácnosti-toto som však bohužiaľ podcenila. Tieto 2 postoje sa viacmenej striedali, ale postupom času som si jeho konanie vysvetľovala tak, že všetko sa vyvíja smerom k spoloč. životu.Máme obaja voj vek, nie sme deti, ktoré nevedia čo chcú, mám 38, on 46r.Ako teraz vysvitlo, úplne som sa zmýlila,žila som v ilúzii, ktorá neexistuje a teraz vysvitlo, že - nechce dieťa a hlavne nechce ho so mnou-ani žiť-nikdy, a už vôbec nie sa ženiť, vyhovára sa od najjednoduchších argum. typu papier nič nerieši až po rafinované, že by som aj tak nevedela pochopiť hĺbku jeho viery a že uznáva len cirkevný sobáš- mňa ako neveriacu tam "nechce". JA som totiž bola ochotná sa mu v tomto bez problémov prispôsobiť- ale to mu práve nevyhovuje-lebo sa nemá načo vyhovoriť.Inak sa však považuje za praktizujúceho katolíka(hoci okrem pravidelného chodenia do kostola a demonštrovania ním v skutočnosti nie je)ale zas na potrate pravdepodobne trvať nebude...snáď hlavne preto, lebo ho treba zaplatiť...Nemanželské dieťa však už jeho hlboká viera ktorú ja nemôžem nikdy pochopiť- zjavne nezakazuje. Škoda reči. nechce mňa, ale ani dieťa...samozrejme tvrdí, ako sa patrí,že "o dieťa sa postará", ale v praxi to znamená,že nás bude len navštevovať a platiť nejaké menšie výživné, ale ja sa bojím do toho ísť, lebo fin. by som to takto neutiahla,a pomoc rodiny nemám. A jeho tiež nie, čakali by ma roky naťahovania sa o každý cent pre dieťa, s človekom ktorý má nijaký vzťah ku mne a nebude ho mať ani k dieťaťu, naviac ak je extrémne lakomý.Žiť so mnou "spolu" kvôli dieťaťu v jeho byte samozrejme nechce so všetkého najviac,ale aj tak by to bolo peklo, teraz to už viem. Denne by mi dával najavo, že som ho pripravila o "slobodu". Dieťa by som chcela, a veľmi, ale nebudem si ho môcť dovoliť, 1 už mám.Som asi ukážkou toho, ako sa s nami niekedy môže život zahrať, napriek tomu že nie som nezodpovedná, som v beznádejnej situácii. Tehotenstvo ešte nie je isté, ale ja už premýšľam čo bude...vzťah,v ktorý som verila je preč, ostalo max.nezáväzné "kamarátstvo"- to , čo vlastne vždy chcel a je moja chyba, že som si nahovárala niečo iné a brala som jeho "neškodné" občasné reči na tému spoločný život -vážne. Možno je to len memento pre ženy, ktoré si môžu tak ako ja roky myslieť, že "majú" zodpovedného partnera,s ktorým plánujú spoločnú budúcnosť...a pravda je úplne inde-dotyčný vo vzťahu zotrvával len provizórne, kým nenájde "niečo lepšie".
Mgr.Vrankova [Psycholog]