Paranoidná žiarlivosť

Zdravím.
Neviem ako začať....skrátka som chalan, ktorý bude čoskoro mať 19 rokov a mám priateľku ktorej ťahá na 17. Sme spolu už takmer dva roky ale v poslednom čase je to veľmi zlé. Problémy sa začali asi pred polrokom, a pokračujú dodnes. Skrátka, dostal som sa do depresií, veľmi veľa vecí som si vyčítal (a stále vyčítam), moje dievča to znáša dosť zle, nakoľko ma podľa jej slov miluje a chce stáť pri mne. Možno to znie naivne a hlúpo, ale prežili sme si toho mnoho, a veľa zlého ale vždy sme pevne stáli pri sebe. No teraz mám pocit, že už jednoducho nevládzem, milujem ju ale strašne žiarlim, na každého chalana ktorý je okolo nej, mám také nutkavé myšlienky ohľadom toho že ma podvádza alebo že ma už nemiluje, resp. že je so mnou len tak, aby zabila čas. Niekedy mám zas pocit že je so mnou len preto, lebo ani sama nevie prečo. Veľmi ma ničí, keď je s niekým von, hlavne s chalanom, ja viem že je to úplne normálne mať kamarátov, ale ja si nedokážem pomôcť, v poslednom čase mávam až doslova paranoidné stavy, mám chuť ju doslova až kontrolovať na každom kroku ale nemôžem, veď to je choré. Teraz si ešte našla jedného dobrého kamaráta, ja nemám proti nemu nič, nepoznám ho ale zároveň mám pocit, tie nutkavé myšlienky že už pre ňu nie som podstatný, že sa o pár dní, možno týždňov zamiluje do neho, že už on bude pre ňu ten najlepší, napriek tomu, ako mi stále opakuje že ja som pre ňu najlepší a že miluje mňa a on je iba kamoš. Ničí ma predstava, že raz bude jeho alebo niekoho iného. Neviem si však pomôcť, naznačoval som jej že nie je všetko ok, aj ona to sčasti vidí, ale keby vedela všetko, bojím sa, žeby ma znenávidela, a to len kvôli tomu, že nie som tak vcelku v poriadku. Napriek všetkému ako sa ona snaží, a ja to aj vidím, stále mám pocit nedôvery, akoby mi niečo vo mne vravelo "Never jej, ona ťa klame." Je to moje prvé dievča, nechcem ju za žiadnych okolností stratiť, aj keď som aj ja spravil chyby, milujem ju, nedokážem ďalej ísť bez nej, už sme mali aj pauzu, ale ešte viac sa to zhoršilo, doslova som zistil, že ak nie je pri mne, neexistujem, nie som schopný viesť ako-tak normálny život. Chcel by som ísť k psychológovi, ktorý by ma následne určite poslal na psychiatriu, ale ja sa bojím, že ona to neznesie, čo ak je v tom niečo viac? Napr. schizofrénia? Už ma delí len krôčik od toho aby som sa zbláznil, od všetkých tých bludov ktoré si namýšľam, lebo viem, že je ochotná pre mňa spraviť čokoľvek, už mi to mnoho krát dokázala, no teraz mám pocit, že ničím všetko čo sme budovali. Prosím poraďte. Ďakujem.

Komentáře uživatelů ...

boby

4. 4. 2013 0:24:01

Muffin 2. Človeče , máš 19 rokov ! Neblázni. Je to vek, kedy je bežné a normálne hľadať si partnera. Nevymýšľaj katastrofálne scenáre o tom ako by si sa zbláznil. Možno to nechceš počuť , alebo čítať, ale tento tvoj vzťah s touto slečnou je síce prvý ako píšeš, určite nie však posledný, to mi ver. Si mladý, máš pred sebou celý život. No si aj hodne vystresovaný a pravdepodobne v depresii , ktorá sa prehlbuje. Pozri , ak máte spolu byť aj ďalej , tak budete. Týmto prístupom s tým nič dobré nespravíš. Ak si chcel vyhľadať psychológa, prečo si to nespravil? Osobné posedenie s dobrým psychológom má svoj význam. Je tam viac priestoru na komunikáciu, môžeš sa veľa dozvedieť. Na tvojom mieste by som to spravil. Nie je to o psychiatrii ako takej. Máš problém, ktorým sa psychológ môže a má zaoberať, nik nemôže povedať , že si blázon. Netráp svoju 17 ročnú priateľku tažko majetníckymi maniérmi. Na to nemáš zatiaľ právo, to si uvedom. A hlavne , píšeš , že ona je fajn a ty robíš prešľapy. Tak keď je to dobré dievča , tak jej ver a užívaj si s ňou pekný vzťah , kým to tak funguje. Ťažko sa to vysvetľuje, no ľúbiť neznamená vlastniť. Také niečo by bolo možné si tak trošku uplatňovať v manželstve, ale naozaj iba tak trošku... Ak ti niekto nepatrí dobrovoľne, tak nasilu ti isto patriť nebude. Drž sa .