46267  30. 3. 2013 15:49:12 - veronika0905

Mám pocit že ma muž kontroluje

Dobrý deň,
s manželom žijem asi štyri roky, a mám pocit, že ma neustále kontroluje. Cítim sa nepríjemne, ako nesvojprávna niekedy, že nič nedokážem a že on sa o všetko musí starať. Neviem, či je chyba vo mne, a musím sa viac snažiť, alebo má problém on. Veľmi často ma kritizuje. Ak nevyžmýkam špongiu, ak ostanú na umytom riade šmuhy, ak neočistím z vlasy z kefy, ak nevynesiem smeti, alebo že je v dome neporiadok. Vždy najprv vybuchne, vyhreší ma, potom hundre sám pre seba, a nakoniec si robí srandu (no aký si mala deň, ty môj lenivec?). Upratujem pravidelne v piatok poobede, lebo vtedy mám čas. Keď je doma a vidí ma upratovať, hovorí že načo sa tým zaťažujem, že je ešte čisto, že ma zas bude bolieť chrbtica. Hrozne ho vytáčajú moje "omyly". Po troch mesiacoch, čo sme sa presťahovali, som si zmýlila autobus. Nastúpila som na nesprávny. On bol na ceste z nášho domu, sedel v autobuse keď ma uvidel na zastávke kde som za "normálnych okolností" nemala čo robiť (čakala som teraz už na správny autobus). On vystúpil, prišiel ku mne a že čo tu robím, čo sa stalo.. Ja som mu povedala, že som sa zmýlila, on začal: Ako je to možné? Ako si môžeš pomýliť autobus? Si slepá? Nevieš čítať číslovky? Atď. Potom ma odprevadil domou, celú cestu do mňa hučal, ukončil to tým, že kvôli mne musel zrušiť svoj program, že on sa stará o všetko a ja mu miesto pomoci pridávam prácu.
Je pravda, že on sa stará o všetko. On robí nákupy, nedovolí mi ísť s ním, on hospodári s peniazmi, on vybavuje záležitosti na úradoch. Keď raz pozeral výpis z nášho účtu, a ja som prišla k nemu a pozerala tiež (sú tam všetky moje peniaze), začal sa smiať. Mňa to nahnevalo, hovorím že čo je mu také vtipné, on že aby som sa hneď neurážala, že sa mu zdalo "milučké ako nechápavo pozerám na všetky tie čísla a tabuľky". Päť rokov som mala dva vlastné účty, číslam vo výpisoch rozumiem, nechápem prečo si myslel že "pozerám nechápavo". Keď som doniesla časť výplaty v hotovosti (okolo 150 €), kým som nebola doma, vzal mi ich zo skrine a vložil na účet (vtedy ešte iba jeho, teraz je zmenený na spoločný). Keď som protestovala, vykričal ma že som lakomec, materialista a majetnícka. Že predsa v manželstve neexistuje "moje a tvoje", a že to že on ma živí mi nevadí, ale to čo zarobím ja, na domácnosť odmietam dať (to nie je pravda, vadil mi spôsob ako to urobil, odkedy sme spolu, vždy boli moje peniaze na jeho účte). Keď som si raz zabudla doma pero a nechcelo sa mi poň vracať domou, a kúpila som si jedno za 20 centov, vykričal ma, že on šetrí a ja rozhadzujem kade chodím. Mala som 2 použiteľné páry topánok, tak mi doniesol čižmy, lodičky a poltopánky zo SecondHandu. No odkedy si kúpil IPhone, vynukuje mi aby som si šla kúpiť spodné prádlo alebo kabelku.
Keď varím, pozerá po hrncoch a vyzvedá čo je čo, a či som to pred varením umyla. Keď vypisujem papiere, pozerá mi ponad plece, niekedy mi papiere vytrhne a opravuje písmenká, čo sa mu zdajú zle napísané. Veľakrát som už hystericky vybuchla, nech ma prestane v jednom kuse buzerovať. Odvtedy, keď urobím niečo zle, ironicky zvýšeným hlasom opakuje dookola: No, človek vidí chybu, ale po novom nemá právo otvoriť ústa! Nakoniec tú chybu aj tak okomentuje: Prečo si neodložila tašku keď si z nej vyložila nákup? Aha, zabudol som, nemám právo sa vyjadrovať! (neodložila som, lebo je celá mokrá, nechala som ju vysušiť). Má pravdu on? Som precitlivelá na prirodzenú kritiku, ktorú moje správanie vyžaduje? Alebo on preháňa?

Mgr.Zajic   Mgr.Zajic [Psycholog]
Milá Veroniko,
je jedno, kdo má pravdu. Někdy existují vedle sebe názory, které jsou pro dva různé lidi pravdivé a přitom se navzájem vylučují.
Problém vidím v tom, že Vám dost věcí na manželově chování vadí a on patrně nemá zájem je měnit. Nepíšete, zda spolu máte děti, ale máte tři možnosti co dělat dál.
1. Smířit se s tím, jak v současnosti žijete.
2. Snažit se něco změnit. Ať sama či s manželským psychologem.
3. Říct si, že už toho máte dost a po letech beze změny manželství ukončit.

Z Vašeho popisu mám dojem, že své postavení v manželství vidíte jako podřadné oproti manželovu. To, nakolik dominantní Váš manžel bude, souvisí ale i s tím, nakolik submisivní budete Vy sama. Doporučuji situaci probrat s psychologem a rozhodnout se, co dál. Zda má smysl pokoušet se o změnu a především, zda je tato snaha bezpečná, nebo jestli, třeba s podporou své rodiny případně úřadů, vztah ukončíte.

V extrémech se stává, že týrané ženy (ale i týraní muži), omlouvají agresivní chování útočníka vlastními chybami. Poraďte se s někým blízkým či s psychologem, zda se tomuto stavu nemůže blížit i Vaše situace. Budu Vám držet palce.

Komentáře uživatelů ...

lily151
31. 3. 2013 20:27:31
Strucne sa da k tomu povedat tolko, ze mate submisivnu povahu, neviete sa ucinne postavit za seba, nechate sa kontrolovat a vas manzel vas ponizuje a v podstate tyra. On vo vas ziskal manzelstvom vhodny objekt na vybijanie si svojich frustracii. Potreboval by liecbu, pretoze si dovolim tvrdit, ze ide o manipulativneho psychopata. Svoju situaciu musite riesit pretoze inak sa to nikdy nezmeni a bude to coraz horsie. On si chybu NIKDY neprizna, jeho spravanie sa mu zda normalne a zhadzovanie a ponizovanie vas vyuziva na to, aby ste uz nemali vobec ziadnu volu a silu sa mu postavit na odpor.
lily151
31. 3. 2013 20:28:42
Strucne sa da k tomu povedat tolko, ze mate submisivnu povahu, neviete sa ucinne postavit za seba, nechate sa kontrolovat a vas manzel vas ponizuje a v podstate tyra. On vo vas ziskal manzelstvom vhodny objekt na vybijanie si svojich frustracii. Potreboval by liecbu, pretoze si dovolim tvrdit, ze ide o manipulativneho psychopata. Svoju situaciu musite riesit pretoze inak sa to nikdy nezmeni a bude to coraz horsie. On si chybu NIKDY neprizna, jeho spravanie sa mu zda normalne a zhadzovanie a ponizovanie vas vyuziva na to, aby ste uz nemali vobec ziadnu volu a silu sa mu postavit na odpor.
boby
4. 4. 2013 1:13:31
Hm... Ako keby som čítal nejaký známy príbeh. Tieto okolnosti poznám. Bohužiaľ zo strany muža. Mám takúto manželku. Preboha neurazte sa! Mám manželku, ktorá veľmi rada nechávala všetko na mňa. Od nákupov , cez hospodárenie s financiami, vybavovanie bežnej agendy ohľadne existencie - bývanie, škola detí, domové schôdze, jednoducho všetko!!! Po x rokoch musíme tieto veci dávať do normálnych koľají. Dnes po dlhých rokoch si tieto nerovnomerne rozdelené povinnosti vyberajú daň na našom vzťahu. No , ale to je môj príbeh. Rozdiel medzi mojou manželkou a Vami Veronika je ten, že Vy chcete. Vy chcete , vy sa zaujímate, máte snahu. A Váš manžel je pravdepodobne patrične zakomplexovaný muž, ktorý vás k tomu vlastne nechce pustiť a takto si niečo kompenzuje. Aj keď je moja skúsenosť taká ako som už napísal tak Vám radím: S týmto jednaním svojho manžela urobte veľmi rýchlo koniec! Spravte to ako chcete. Najskôr sa porozprávajte v pokoji , nazvite veci správnym menom, skúste sa dohodnúť. Povedzte mu, že od neho žiadate absolútnu rovnoprávnosť, úctu , rešpekt a že mu ďalej jeho ponižovanie a dešpekt voči Vám nebudete tolerovať. Verte mi , budete takto žiť ešte niekoľko mesiacov , možno rokov a sama seba presvedčíte , že vy ste ten hlupáčik a on je "Pán boh". Jednoducho zakopete sa veľmi hlboko . Tak hlboko , že si nebudete vedieť vážiť samu seba. Budete zakomplexovaná husička, no nie však vlastnou vinou. A aby som iba nehromžil. Dohodnite sa s manželom, že obidvaja budete mať výsostne svoje povinnosti, podľa možností tzv. rovnakej dôležitosti. Mám na mysli, aby nedošlo k tomu, že vy budete iba upratovačka , či sociálna pracovníčka a manžel bude ťažký manažér či "krupiér", ktorý bude rozdávať karty. Nie, tak by to nefungovalo. Partneri musia byť rovnocenní. Viem, že sú možno veci čisto ženské a niektoré zase čisto mužské, to je logické. Vy by ste nemuseli chcieť od manžela , aby si vyžehlil košeľu a on zase od vás, aby ste na chate rúbali drevo. Až takto by rovnoprávnosť nemusela vyzerať, to by bol alibizmus. Z vášho príspevku jednoznačne vyplýva, že manžel si Vás neváži. Ak budete takto pokračovať ,tak si Vás ani vážiť nebude. Nepovedal by som , ako vyššie píše Lili 151, že Vás manžel týra , no určite vo Vás zabíja akékoľvek sebavedomie a osobnú identitu. Je to od neho chrapúnstvo a pokiaľ to robí vedome, tak by si zaslúžil... Zodvihnite hlavu Veronika a nenechajte nikoho , aby z Vás robil nejakého tupca, lebo časom by sa mu to mohlo podariť a vtedy budete tak hlboko, že už nenájdete argumenty , či správne slová na svoju obhajobu a poviete každému : " áno , ja som taká nemožná, no môj ocinko , ten vie všetko". A niečo aj pre Vás. Buďte v pohode , sebavedomá a zodpovedná. Nebuďte roztržitá. Buďte si sama sebou istá a uvidíte, že nebudete zabúdať, mýliť sa a pod. Zábudlivosť, roztržitosť to sú vlastnosti, ktoré sa často prejavujú pod vplyvom tlaku a stresu, o ktorý Vy asi nemáte núdzu. A tie ostatné veci, ako špongia , šmuhy, vlasy na kefe.... Pozrite, mám doma tri ženy, tiež mi nechávali vlasy na kefe,položenej na práčke v kúpeľni. Rozčuľovalo ma to, niekedy som ich za to vyhrešil. Vyriešil som to absolútnym rozdelením týchto hygienických potrieb, proste ja mám svoju kefu a tie ich ma nezaujímajú.To sú také žabomyšie vojny. A ak sa manželovi nepáčia šmuhy, tak nech vám to ukáže ako sa to má spraviť a nie iba raz, aby vytvoril kvalitatívne normy. Aj on môže vyniesť kôš, tak nech ho vynesie. Viem o čom vravím. Okrem pečenia cukroviniek, žehlenia a prania ,robím doma všetko , čo moja manželka. Manželstvo je o dobrej komunikácii, vzájomnej úcte, tolerancii a samozrejme láske. A ak je niekto pán Dokonalý, tak nech si hľadá seberovného. Napíšte niekedy, či ste sa niekam pohli. Držím palce. M.

Nevěra Žárlivost Strach a Fobie Panická porucha Partnerské vztahy