Odpor voči manželovi

Dobrý deň,
som vydatá a máme dve deti. Po istom čase ako bol manžel služobne dlhodobo vzdialený som zistila, že mi vyhovuje život bez neho. Bez jeho dotykov, objatí a hlavne bez otázok typu: Kedy dáme sex? Dnes by to šlo? a podobne. Náš vzťah bol bez problémov, ale to preto, že sme spolu nekomunikovali. Obaja sme vstupili do vzťahu kedy bol on panic a ja panna. Všetko, čo sa odohrávalo medzi nami som brala ako normálnu vec a že to takto asi má byť.(Vychovávali ma v kresťanskej viere, tak som to tak vnímala, že to jednoducho tak musí byť.) Podvoľovala som sa mu a nemala som odvahu mu povedať, že nemám chuť na sex s ním a tak pre pokoj v rodine som raz za mesiac zaťala zuby, aby som si splnila manželské povinnosti a aby bol v rodine pokoj. Tieto pocity som začala mať po návrate z pôrodnice. Je to už šesť rokov, čo som takto fungovala, ale po jeho návrate so služobnej cesty som sa otvorila a všetko mu povedala. Nevedel to pochopiť, doteraz to nechápe a ja tiež. Vyslovene sa u mňa vypestoval voči nemu odpor. Prestali sme sa jeden druhého dotýkať. Najprv sme hrali divadlo kvôli deťom, ale mne to nešlo. Pretvarovať sa, že je všetko v poriadku, že sa mi to páči. Samozrejme, že deti si všimli, že maminka ocinka už nepobozká, ani ho neobjíme. A ja neviem, či s tým môžem niečo urobiť. Bude tento môj stav trvalý? Alebo sa mi podarí odbúrať ten blok, ktorý mám a budeme znova šťastná rodina, šťastný manželský pár?
Nechcem tým povedať, že mi blízkosť chlapa nechýba, že netúžim po krásnom milovaní, mazlení sa, to áno, ale neviem si to predsatviť s mojim manželom. Každý jeden jeho dotyk vo mne vyvolá reakciu odporu. Chcem to zmeniť. Chcem, aby som sa dokázala s manželom milovať, aby som ho dakázala objať a pobozkať. Môžete mi nejako pomôcť? Môžem s tým ja niečo urobiť? Ak áno, čo? Ďakujem Vám veľmi pekne.

Komentáře uživatelů ...