Plánujeme spoločnú budúcnosť

Dobrý deň.
Mám priateľa už viac než 6rokov.Sme zasnúbení a plánujeme spoločnú budúcnosť.Minulý rok cez leto začal pracovať v Nemecku,aby pre nás našetril nejaké peniaze.Lenže tým sa náš vzťah skomplikoval.Je veľmi aktívny-má veľa koníčkov(šport,hudba...)a keď sa vráti domov,tak chce všetko postíhať a mne to strašne vadí.Mám pocit,že sa mi nevenuje a má viac rád svoje koníčky.On tvrdí,že ma miluje,ale že mu nesmiem zakazovať veci,ktoré má rád.Problém je v tom,že mi vadí,že si aj vypije,tvrdí mi,že nepije často a pri chlapoch je to normálne,lenže jeho otec je ťažký alkoholik,ktorý sa nestará o rodinu a ja sa bojím,že aby nezačal piť a aby nebol taký istý.Ja ako osoba som veľmi náladová,tvrdohlavá a často strašne výbušná.Včera sa strašne opil,zavolal mi ž večer a vyčítal mi,že všetko robí pre nás,že mu je v Nemecku zle a že necíti odo mňa žiadnu podporu.Ale ja tiež od neho necítim žiadnu.O mesiac štátnicujem,mám toho veľa a ešte aj toto do toho.V poslednej dobe sme si vykričali strašne škaredé veci a správali sme sa ku sebe ako psy.Všetko ma strašne trápi,posledné dni vôbec nejem,nespím,len sa hádame.Veľmi sa ľúbime,len nevieme ako máme náš vzťah zachrániť.Vadí mi,že sa včera opil,lebo tým sa nič nevyrieši-on však tvrdí,že aspoň na chvíľu zabudne na problémy.Veľmi mi celá situácia robí zle na psychiku,nedokážem sa ani učiť a na nič sústrediť.Stále nad nami premýšľam,ako sa všetko pokazilo a ako sme si dokázali toľko škaredých vecí povedať.Poraďte mi prosím ako to môžem zmeniť, ako ho mám podporiť,aby to tam zvládol a predovšetkým mu vysvetliť,že aj ja potrebujem podporu a že alkoholom a hádkami sa nič nevyrieši.Často som taká,že keď je doma,tak si z neho robím srandu, vravím mu,že konečne pôjde preč,aspoň sa tu nebudem mať s kým hádať.Nikdy to však nemyslím zle.Vo vnútri som veľmi citlivá a dokážu sa ma dotknúť aj maličkosti. Strašne mi však vadí,že mi nevenuje všetok čas,keď sa vráti domov a chce postíhať záľuby,kamarátov, mňa a aj si občas vypije.Preto sa bojím aj spoločnej budúcnosti,že budem sama doma s deťmi,že on si bude chodiť po záľubách a nebude a mi venovať.A keď už teraz svoje problémy zapíja,tak čo bude robiť,keď budeme mať problémy napr. v spoločnom živote a budúcnosti,či už s deťmi alebo s niečim iným.Nechcem sa rozísť,ale často rozmýšľam,či to nebude lepšie.Nedokážem si však predstaviť svoj život bez neho.Mám sa zmeniť predovšetkým ja alebo je chyba aj v ňom?On mi vak tvrdí,že mu neustále len niečo vyčítam a vôbec nemá vo mne oporu,ale ja cítim to isté.Prosím poraďte a pomôžte mi.Je všetkého na mňa priveľa!!! :´(

Komentáře uživatelů ...