To práve neviem...
Zdravím,
po neúspešnom pokuse napísať niečo ohľadom môjho problému sa do toho púšťam ešte raz. Jazyk je však príliš jednoduchý na to, aby som ním popísal všetko, pretože slúži všeobecne všetkým a tak sa tam stráca tá osobná podstata. Dalo by sa povedať, že človek je tak celý život sám. Nedokážem príliš dobre rozoberať veci a myšlienky, pretože ľudia mi v tom nerozumejú a tak začínam žiť radšej osamote. Bol som uzavretý do 3. triedy strednej školy, bola to taká moja antika života, nasledoval však stredovek v spoločnosti, kde som zapadol, doteraz mám veľa priateľov, ktorí ma považujú za "T-packa", neviem však čo to znamená v rámci toho čo robia. Prosím, ako som spomínal, jazyk je nedokonalá vec, tak strašne nedokonalá, preto skúste všetko vnímať z hľadiska širšieho vnímania, nie len textu, ale aj toho "nad". Zisťujem však že priatelia to je veľká zvláštnosť. Neviem ako fungujú priateľstvá v spoločnosti, ku všetkým ľuďom som otvorený rovnako, riešime ich problémy. Moje však musia byť len u mňa, síce s nimi niekedy vyjdem na povrch, nikdy sa mi nedostane niečo čo potrebujem. Zaujíma ma filozofia, čo tu vlastne robíme, prečo vlastne existuje tento svet a my ako parazit máme toľko miesta na ňom, ako funguje vzduch, čo vlastne existuje a či vlastne toto celé existuje. Čo je za tým čo vnímam, pretože vnímanie celkovo nemusí znamenať čo znamená. Príde mi akoby toto tu vôbec nebolo dôležité, nie z hľadiska samovraždy alebo podobne, tu je už asi vyslovená myšlienka pochopená tak ju nemusím rozoberať ďalej, myslím, že bola z hľadiska určitého nihilizmu pochopená už na začiatku, píšem predsa odborníkom. Veľmi ma tiež zaujíma určitá diferenciácia priestoru z hľadiska detailov a vnemov, ktoré tvoria celkový systém toho celého. Napísal som o tom pár desiatok strán, len tak zbežne. Veľmi zaujímavá vec. Problém však vo mne je nasledovný. Veľmi rád by som žil sám, úprimne povedané. Vyzerá to byť jednoduché, aspoň by som mal čas na svoje myšlienky, ktoré v spoločnosti akoby miznú. Nie miznú, ale upadajú pod problém, ktorý mi kladie človek. Človekom myslím jedinca, ktorý len čo i len prejde popri mne. Neviem čo robiť, a keď sedí skupinka ľudí niekde na terase, no to je hrôza. To už je veľký problém pre mňa, celkovo sa sústrediť čo i len na tak primitívny problém ako chodenie, vtedy začne byť nejak neharmonické. Celý problém však zaznieva už v obývanej oblasti, teda musím byť sám v prírode alebo niekde aby som mohol existovať. Síce mi to s kamarátmi ide, cítim niečo, čo nepopíšem, už teraz som v texte nepopísal dosť vecí. Mám 19 rokov, som slobodný, zmaturoval som na jednotky, aj keď som sa učil len pár hodín predtým na rybníku. Žijem v slušnej rodine, aj keď asi aj tu sa už problém odzrkadluje. Vôbec netuším, dalo by sa povedať že vlastne neviem nič, nič neviem.
Mgr.Zajic [Psycholog] máte pravdu, některé myšlenky a pocity jsou těžko přenesitelné textem a slovy obecně. Nicméně jazyk utváří naše myšlení a je to také hlavní nástroj, kterým své myšlenky můžeme přenést do myslí dalších jedinců. To znamená, že se musíme jazyk naučit "ovládat" a zároveň respektovat, že během dekódování v mysli ostatních lidí i tak zůstanou odlišnosti od našeho původního sdělení. Je to nekončící učení.
Nevím, zda jsem zcela přesně pochopil, zda Vám vadí společnost, nebo ji rušivě vnímáte jen někdy. Píšete, že o samotě Vás napadají jiné myšlenky, než mezi lidmi, to však nijak nesnižuje hodnotu ani jednoho druhu přemýšlení. Pokud budete jako poustevník dumat sám nad smyslem života, společnosti, dojdete k jiným závěrům, než pokud tak budete činit ve společnosti přátel. Obojí přitom bude mít svou hodnotu a přínos.
Na otázky jak člověk vnímá realitu doporučuji literaturu z obecné psychologie, případně filozofie. Na otázky proč existuje svět či společnost neexistuje odpověď, jen její hledání, které trvá zkrátka celý život.
Z celého Vašeho textu mám dojem, že, ač se mnou nemusíte souhlasit, podobně uvažuje mnoho Vašich vrstevníků. Možná by nebylo od věci to probrat s některými z nich. To, že se lidé někdy baví "o blbostech" neznamená, že jindy je nenapadají podobné otázky jako Vás. Přinejmenším některé. To, že někoho to jednoduše nezajímá, je jeho právo a nijak by to nemělo snižovat jeho hodnotu, všichni můžeme svobodně uvažovat o tom, o čem chceme a jen díky různorodosti názorů, je svět tak pestrý a podnětný.
Hodně štěstí při dalším bádání ;)