Strata chuti do života
Dobrý deň,
Mám 29 rokov. Ešte pred dvoma rokmi som bola veselé dievča so zmyslom pre humor, zábavu, mala som veľa priateľov, milovala som svoj život. Skončila som univerzitu a po zistení ako je ťažké si nájsť prácu doma odsťahovala som sa s priateľom do zahraničia. Už štyri roky tu pracujem. Začínala som s podradnými prácami no vypracovala som sa na pozíciu manažérky. Mám pocit že od vtedy sa všetko začalo. Stratila som priateľov, rodinu, osobný priestor a čas. Mám strach z budúcna a snažím sa finančne zabezpečiť čo najlepšie. Pracujem každý deň a v práci som už ako doma. Týždenne robím 60 hodín aj bez dňa voľna. Práca mi úplne zničila život. Mám pocit že som sa už dostala do takého štádia keď si neviem rady ako sa z toho dostať von. Prácu mam stresujúcu pretože už vyše dvoch mesiacov pracujem za dvoch ľudí. Firma nedokáže ku mne nikoho nájsť (alebo šetria peniazmi). Môj šéf na to kašle a ešte je veľa krát ku mne falošný. Keď poprosím o deň voľna tak mi vysvetľuje aká je situácia a ako treba niekedy robiť kompromisy. Ale keď ja už som tak vyčerpaná...Neskutočne som schudla. Mám 29 rokov a 47kg, nechutí mi jesť. Cez deň mi stačia 3 kávy a jeden chlieb s marmeládou. Keď ma priateľ núti niečo zjesť vykričím sa na neho a z predstavy niečo zjesť mam chuť zvracať. Všetko na mne visí a to nosím najmenšie konfekčné veľkosti. To že som bledá ako stena som už zakryla soláriom. Stratila som úsmev na tvári, nič ma už nezaujíma. Cítim sa strašne slabá a smutná. Strácam chuť do života. Priateľ sa už so mnou ani nerozpráva. Vidí že sa trápim, chce mi pomôcť. Zabukoval nám dovolenku a ja som sa za to na neho vykričala ako míňa naše peniaze a môj čas, lebo ja na to čas nemám. A v tento moment som si to uvedomila. Problém je, že ja už sa z toho neviem dostať von. Môj šéf ma ani len na dovolenku nechce pustiť, lebo nemá za mňa náhradu, výpoveď nechcem dať, pretože mám dobré peniaze a postavenie, chcem ísť na tu dovolenku ale zároveň chcem byť radšej doma s rodinou ktorá sa mi teraz postavila chrbtom lebo si ich necením a radšej pôjdem k moru ako na ten týždeň k ním. Sklamala som už všetkých, rodinu, priateľa a nanajvýš seba. Môj život sa rúti neviem kam a mám strach. Je to ako bludný kolotoč z ktorého sa neviem dostať von. Mám chuť utiecť od všetkých a ostať sama aby už na mňa nikto nekričal ako žijem. Najlepšia kamarátka mi už mesiac nezavolala lebo vie že na ňu nemám čas. Úprimne prosím o radu. Cítim sa veľmi slabá a zničená. Nebaví ma už žiť...
Mgr.Zajic [Psycholog] jsme svobodní lidé a je jen na nás, jak si život uspořádáme. Osobně bych Vám doporučil zvolnit. Nečekejte radu, která Vám zařídí život tak, že budete zvládat práci stejně jako dnes a zároveň budete odpočatá, dobře naladěná a budete mít dostatek volného času. Taková rada neexistuje. Doporučuji se zamyslet nad tím, o co opravdu stojíte. Budete muset nalézt trochu jinak postavený kompromis, mezi prací (a dobrým platem)a volným časem. Jediné, co Vás může potěšit je to, že s takovým pracovním nasazením, by byl přepracovaný a podrážděný úplně každý, je to normální reakce.
Nevím, jak byste si měla uspořádat priority, co stavíte výše, co níže, ale zkrátka je musíte postavit jinak než nyní. Volte mezi prací, přítelem, rodinou, přáteli a volným časem. Nyní příliš dominuje práce, a to natolik, že jste na pokraji sil. Nevím jak, ale pokud se chcete cítit lépe, zkrátka s tím množstvím práce musíte něco udělat. Pak budete mít více času na vše ostatní a uvidíte, že se to na vztazích i Vašich pocitech pozitivně projeví.
Hodně štěstí.