48541
24. 7. 2013 15:31:32
- steniatko62
Hnačka zo stresu
Dobrý deň.
Môj problém spočíva v tom,že vždy keď niekam idem tak ma prepadne nekontrolovateľný stres,že tam dostanem hnačku.Vzniklo to tak,že sa mi to už pár krát stalo.Takže z toho stresu tú hnačku pred odchodom aj dostanem.Ako by sa to dalo vyriešiť bez návštevy psychológa? Ďakujem.
Mgr.Vrankova [Psycholog]
Dobrý deň.
Nechcem Vás veľmi vystrašiť, ale či to zvládnete sám/a závisí najmä od toho, ako hlboko ste už v tom "namočený/á". Takýto problém sa totiž zvykne vytvárať dlhší čas, človek si často vytvorí množstvo rituálov, nutkavých myšlienok a správania, ktoré si mnohokrát ani neuvedomuje, a ktoré posilňujú pôvodný strach - vytvorí sa "začarovaný kruh". A ten sa potom neruší ľahko.
Ako prvé skúste nacvičiť nejaké relaxačné metódy, ktoré pomáhajú zvládať aj telesné procesy. Je to napr.autogénny tréning, alebo Jacobsonova progresívna svalová relaxácia (postup určite nájdete na nete) - nezľaknite sa však, nejaký čas to môže trvať. Ďalšou je metóda kontroly myšlienok - zámerne ich nahradiť inými, to však už ide ťažšie, keď je proces automatický. Môžte tiež skúsiť určiť si napr.10 situácii od pre Vás najľahšie po najťažšie zvládnuteľné a vystavovať sa im postupne. Existuje tiež ešte jedna paradoxná technika, pri ktorej keď sa bojíte, že sa Vám niečo stane, obrátite ten strach na prianie. Napr.vo Vašom prípade keď pôjdete do obchodu, budete si želať, aby ste dostal/a čo najväčšiu hnačku. Funguje to na princípe, že v podstate odoberiete strachu vietor z plachiet a ešte do toho vložíte aj humor, ktorý je tiež v istom zmysle ničiteľom strachu.
Skúste tieto metódy, popísala som ich však veľmi v skratke, keďže tu sa to inak nedá. Sám/a po čase uvidíte, či pomôžu, alebo Vás to predsa len potlačí k návšteve odborníka. Veľmi držím palce!
Nechcem Vás veľmi vystrašiť, ale či to zvládnete sám/a závisí najmä od toho, ako hlboko ste už v tom "namočený/á". Takýto problém sa totiž zvykne vytvárať dlhší čas, človek si často vytvorí množstvo rituálov, nutkavých myšlienok a správania, ktoré si mnohokrát ani neuvedomuje, a ktoré posilňujú pôvodný strach - vytvorí sa "začarovaný kruh". A ten sa potom neruší ľahko.
Ako prvé skúste nacvičiť nejaké relaxačné metódy, ktoré pomáhajú zvládať aj telesné procesy. Je to napr.autogénny tréning, alebo Jacobsonova progresívna svalová relaxácia (postup určite nájdete na nete) - nezľaknite sa však, nejaký čas to môže trvať. Ďalšou je metóda kontroly myšlienok - zámerne ich nahradiť inými, to však už ide ťažšie, keď je proces automatický. Môžte tiež skúsiť určiť si napr.10 situácii od pre Vás najľahšie po najťažšie zvládnuteľné a vystavovať sa im postupne. Existuje tiež ešte jedna paradoxná technika, pri ktorej keď sa bojíte, že sa Vám niečo stane, obrátite ten strach na prianie. Napr.vo Vašom prípade keď pôjdete do obchodu, budete si želať, aby ste dostal/a čo najväčšiu hnačku. Funguje to na princípe, že v podstate odoberiete strachu vietor z plachiet a ešte do toho vložíte aj humor, ktorý je tiež v istom zmysle ničiteľom strachu.
Skúste tieto metódy, popísala som ich však veľmi v skratke, keďže tu sa to inak nedá. Sám/a po čase uvidíte, či pomôžu, alebo Vás to predsa len potlačí k návšteve odborníka. Veľmi držím palce!
Komentáře uživatelů ...
klam
24. 4. 2016 13:15:25
tak toto poznám veľmi dobre a tiež neviem čo s tým. Najskôr som si myslel že je to len problém nesprávneho stravovania ale zmena stravy nepomohla. Stále sa objavuje rovnaký problém - ak som doma v kľude (alebo na inom mieste kde je možné si odskočiť) nie je problém. Ale akonáhle odchádzam hneď mám kŕče na žalúdku, preženie ma pár krát. Mám pocit že je to len vsugerované ale ťažko sa s tým niečo robí. Problém sa formoval asi dlhšie ale už cca rok a pol je to naozaj zlé. Momentálne ak mám niekde ísť tak väčšinou ani nič nejem aby som nemal problém a človeku potom chýbajú sily aby mohol čokoľvek robiť. Inak občas pomôže keď sa pred odchodom idem von prejsť na chvíľku (také "oblbnutie" samého seba - len aj na to si človek zvykne :) ). V každom prípade je to veľmi obmedzujúce a človek sa cíti ako blbec :)
Inak rád by som vedel či sa za tie necelé tri roky niečo zmenilo odkedy si tu písal(a) :)
Crixalis
11. 7. 2017 2:51:45
Takmer to isté mám aj ja. Najmä ráno je efekt extrémne silný a k večeru sa takmer úplne vytráca. Stačí že idem ráno do obchodu, k lekárovi (napr. stačí ukončenie PN) a cestovanie autobusom je asi najhoršie lebo tam nie je WC. Taktiež už vynechávam raňajky nakoľko ma potom menej krát preženie. Skúšal som rôzne jedlá ale aj detský čaj výborne preženie a mlieko je snáď top. Keď som predsa len niekam musel cestovať autobusom, tak celkom dobre pomohol lexaurin. Inak chodím autom, vlakom. Taktiež si niekedy zisťím už vopred či tam kam idem je niekde v okolí WC.
palopalo
25. 11. 2017 13:39:21
Dobrý deň, všetky hore uvedené príznaky dobre poznám, situácie detto. Trpím tým istým ochorením a áno ráno je to najhoršie. Na Lexaurim POZOR - Áno pomáha ale v konečnom dôsledku ostanete závislí a budete sa musieť ísť liečiť ako ja. A absťák z Lexaurinu je masaker rieši sa inými liekmi a potom dalsie lieky - ja už neberiem nič takmer 3 roky.
Bol som 3 dni v Pezinku s feťákmy a alkoholikmi a potom ma prehodili - 2 a pol mesiaca na psychosomatickom - mne to tam nepomohlo / áno tam to fugovalo lebo som nebol v strese a všade boli Wecká /. Áno nejesť je jedna vec čo robím aj ja ale stále sa to nedá. Ja s tým bojujem už asi 8 rokov a vyskúšal som už asi všetko a myslel som už tiež na všetko. Najhoršie je že neviem prečo sa mi to stalo - asi keď mi umrel otec - už neviem žiť bez myšlienky ČO KEĎ? Našťastie moja manželka to chápe a podporuje ma. Horšie je to v robote tak o tom nikto nevie. Nepomohli mi ani antidepresíva x psychiatrov a to som ich bral dlho a kadejaké. - PO x skúsenostiach môžem poradiť len - šport, striedmo sa stravovať, prechádzky v lese - tam je WC všade takže pohoda a mne osobne pomáha Endiex.
Ja napríklad sa račej ráno najem potom idem na WC, až potom idem preč z bytu. Najhoršie je ak idem niekde kde to nepoznám to musím stávať aj 3 hod dopredu aby som sa pripravil.
NAJHORŠIE NA TOM VŠETKO JE ŽE TÁTO CHOROBA OVPLYVŇUJE VŠETKO ČO V ŽIVOTE ROBÍM, VŠTKO NA ČO MYSLÍM A PLÁNUJEM. Ľudia okolo mňa si myslia, že som pedant no ja plánujem kôli tomu aby som nebol v strese kdekoľvek a kedykoľvek. Ľudia okolo by to asi nepochopili nevedia si to predstaviť preto niekedy nemám ani chuť im to vysvetľovať. Nemať strach z toho že budem mať strach je ale naozaj tažké. Aktuálne sa snažím si všetko zariadiť tak aby som bol v pohode aj keď na 100 percent sa to nedá.
Ak by si chcel niekto o tom pokecať napíšte.
Ďakujem.
palopalo
25. 11. 2017 13:55:17
A ešte jedna vec, môj otec bol fajn človek ale niekedy veľa pil / nebil nás, staral sa o rodinu aj o nás / časom ale prichádzam na to že aj on pravdepodobne trpel týmto ochorením len o tom nikomu nevravel. Nakoniec sa upil k smrti keď išiel na dôchodok - lebo sám viem, že keď som si vypil tieto pocity zmizli alebo po užití lexaurinu - aj alkohol aj lexaurin pôsobia rovnako na tie isté mozgové bunky ktoré spôsobujú stres. Nepijem už 3 roky od liečenia, mne to nechýba skôr mám pocit že takto je to lepšie. No momentálne by som dal celý svoj majetok komukoľvek kto by ma vedel vyliečiť ale po skúsenoastiach aké mám viem, že som na to iba sám a nikto a nič okrem mňa mi nepomôže.
palopalo
25. 11. 2017 14:02:07
Skúste si predstaviť či by ste mali tieto pocity ak by ste boli na svete sami. Ja by som sa potom určite nebál preto mi niekedy napadne ci nemám stres a strach skôr z ľudí. Som z malého mesta a momentálne žijem v Bratislave - neviem si tu zvyknúť. Niekedy ani nejde o to či je niekde WC skôr o to aby som mal možnosť sa nikde skryť a byť tam sám - nech ma nikto s mojou chorobou nevidí nech si to tam vyriešim sám. často uvažujem či to nieje strach z ľudí.