Rozpad vzťahu

Pred mesiacom sme s priateľkou ukončili náš vzťah po 3 rokoch, 2,5 roku sme spolu bývali. Priebeh prvého roka bol ukážkový, no od doby kedy som ja začal študovať a ona sa venovala podnikaniu, následne bola nezamestnaná, potom zamestnanec sa nám hromadili problémy. Problémy viedli k tomu, že sme sa stali odlúčenými. Rolu hralo i to, že priateľka nebola príliš spoločenská a bol problém ju dostať medzi ludí, takže väčšina nášho vzťahu prebiehala v domácnosti, pričom nám obom je len mierne nad 20. Problémy nás teda zavalovali a my sme si vedeli dopriať čoraz menej a menej oddychu a pohody vo vzťahu. Teraz viem, že keby nie sme tak slepo zameraný na ich riešenie a neustále tlačenie na to aby sa niektoré veci urovnali, mohli sme ostať v miernosti a teda neodcudzovať sa ešte ďalej. Problémy zpravidla kulminovali v mojom zkúškovom období, keby som pod tlakom dokázal len z mála komunikovať s priateľkou. V poslednou zkúškovom, v tomto letnom semestri to priateľka vzdala a rozišla sa somnou. Z časti kvôli tomu, že som príliš veľa pozornosti venoval VŠ a samému sebe.
Obaja sme však cítili to, že máme medzi sebou silné puto. U mňa to npr. bolo tak, že ešte po zkúškovom som pocitovaľ veľkú negativitu voči nej, lebo posledné obdobie sme sa len dohadovali a nevedeli kam ďalej. Postupne však krátkodobé, no silnejšie emócie odozneli a vrátili sa mi tie stálejšie, no umňa zakrytejšie pocity k nej a to i s depresiou a doslova zúfalstvom zo školy.

Problém však už je, že priateľka je preč a nechce počuť o ,,ďalšej šanci".
Čiastočne sa cítim podvedený, nakoľko v prípade jej problémov som bol ochotný pretrpieť mnohé, no ona sa rozhodla odísť bez rozhovoru, následne sme si až volali, po tom čo som sa dostával z po - zkúškového stresu. Je pravda, že sme tému trvania nášho vzťahu riešili zopár krát počas posledného pol roka, no umňa akákoľvek ,,túžba" po konci bola zpôsobená len tými krátkodobými problémami a ponorkovou chorobou.

Momentálne sa cítim akokeby sme konštantne nevedeli zvládať problémi a to nás doviedlo do patovej situácie, hrozne ma to mrzí, mrzí ma i to, že som sa venoval tak VŠ, že na priateľku ostalo minimum priestoru a to i veľa krát vyplnili argumenty.

Obaja sme potvrdili, že k sebe prechovávame city. Obaja však máme skúsenosť, že spolu sme niektoré veci nedokázali prekonať. Priateľka si skôr stojí za tým, že isté problémy musí každý z nás sám zvládnuť. Taktiež však viem, že isté veci jej vo vzťahu chýbali a teraz ich vyhľadáva...
Ja si skôr stojím za tým, že ich musíme a môžeme prekonať len spolu a ak sa naše cesty rozdelia, môže to byť navždy. Čo si o tom myslíte z vašej skúsenosti?

Komentáře uživatelů ...