Beznadej
Ahoj,
rad bych znal Vas nazor na moji situaci a prosim o Vasi radu co delat. Mam 35 let a prakticky cely zivot se mi nic nedari. At uz partnerske vztahy-nikdy jsem zadny vztah nemel, at jsem delal cokoli.Asi pred tremi lety jsem se na to vykaslal a od te doby to uz ani neresim.Ale to je ten nejmensi problem. Pred 4 lety sem prisel o praci. Nepodarilo se mi nic v mem oboru najit(delal jsem na pokladne v bance za maly plat), pak jsem skousel fin.poradenstvi-bez uspechu, pak jsem delal manualne v tovarne. Pred rokem se mi ale stal uraz-mam problemy s plotenky a nemohu uz tuhle praci delat. Vubec nevim co budu ted delat. Nevim jestli mi priznaji invalidni duchod, zatim to vypada ze spis ne. Co by ste mi v me situaci poradil? Verte, ze jsem skousel uz opravdu vsechno. Ruzne rekvalifikacni kurzy-ale to uz ted kvuli zadum delat nemohu, po znamosti ruzne prace, nikdo z kamaradu mi nechtel pomoct najit novou praci, i kdyz mi to slibovali. Mam i jine zdravotni potize uz leta(klouby,jatra), ale to je ted vedlejsi. Zivit se hlavou by bylo fajn-skousel jsem se naucit programovat a cizi jazyky-ale nemam na to hlavu a pamet.Paradoxem je, ze vzdycky jsem se snazil byt optimisticky,aby nepritahoval negativni veci, ale zrovna kdyz jsem byl najoptimistictejsi, tak prisli nejvecsi sklamani(hlavne s nejakou novou praci nebo vztah).Taky ve skole jsem mel prakticky najlepsi znamky ze tridy,protoze jsem se opravdu hodne ucil. A ted kam se podivam, vsichni ze skoly kteri sotva prolezali maji skvela zamestnani a plno penez.Ja fakt nevim co jsem udelal spatne.Kdysi davno jsem navstivil psychologa ale vubec nevedel co mi ma rict.Tak v letos v nemocnici jsem mel pohovor s psycholozkou a bylo videt ze lituje ze mne oslovili, ponevac vubec nevedela co mi poradit.
Mgr.Vrankova [Psycholog] Ako prvé pri čítaní Vášho dotazu ma napadlo, že je len málo vecí, ktoré sa nám v živote dejú náhodne. Sú samozrejme mnohé vonkajšie činitele, ktoré ovplyvňujú náš život , avšak to, ako všetko prežívame, aké postoje k tomu zaujmeme je len a len o nás. Je teda možné, že z nejakého dôvodu je Vaše prednastavenie k životu a udalostiam zjednodušene povedané "negatívne" a tak sa to s Vami nesie. Dôležité však potom je nájsť ten dôvod a skúsiť trénovať myšlienky iným smerom. Keďže však to prednastavenie sa väčšinou "utužuje" veľmi dlho, nie je ľahké ho ani zmeniť - ale ani nemožné! Nie je to však na jedno sedenie s psychológom, je to dlhodobá práca na sebe.
Keby som Vám mala dať praktickú radu na základe tých pár informácií, dôležité je začať budovať život odznova po kúskoch - napríklad by som na Vašom mieste skúsila znovu tú banku. Nepíšete že by Vás to vyslovene nebavilo, ani to nie je niečo, čo by ste nemohol robiť po úraze. Mohlo by to byť zároveň niečo, od čoho sa odpichnete v práci, ale aj vzťahovo, pretože najhoršie je sedieť doma. Skúste tiež aktívnejšie pohľadať niečo, čo by Vás bavilo vo voľnom čase - kľudne si môžete napísať zoznam aktivít, ktoré by ste mohol robiť a postupne ich skúšať. Takto môžete nielenže objaviť niečo nové v sebe, ale aj nové známosti - to všetko Vás môže ďalej posunúť. Nenastavujte si to však tak - "keď toto všetko spravím, budem šťastný, všetko bude o.k.", nesledujte sa, proste len robte veci, ktoré Vás bavia. Nejaký výsledok sa určite dostaví. A poprípade môžete vyskúšať aj tú dlhodobejšiu terapiu. Držím palce!