Manžel a alkohol
Mám 26 rokov, som vydatá od 17, máme dcéru. S manželom som chodila 2 roky, potom som otehotnela, tak sme sa vzali. V 17 rokoch človek nerozmýšľa či sa vydať či nie, rodičia povedali. Teraz sme zobratí 9 rok, bývame v dome po jeho starých rodičoch. 8 rokov som často plakala, lebo manžel dosť pil, opitý bol agresívny, len ma urážal, 2 krát ma aj udrel. Vždy sa ospravedlnil, že fakt nechcel, že bol opitý a tak som to vždy "zožrala". Začiatkom tohto roku sme boli u manželových kamarátov (partnerov), pre mňa viacmenej neznámi ľudia, ale veľmi sme si sadli, ona strašne milá, on v pohode. Debatili sme a môj manžel ma začal strašne urážať - úplne bezdôvodne, vtedy som si povedala dosť, koniec, nebudem pre neho už plakať a darí sa mi. Asi 4 mesiace manžel nepije, ani neviem kedy sa tak rozhodol, snaží sa byť ku mne milý, robí všetko pre to, aby sme sa mali dobre. Občas má tie svoje trápne nálady, je hrozne tvrdohlavý a hrozne žiarli, ale inak fakt vidno, že sa snaží. Ale čo ja, mne je to už teraz jedno. Keby som chcela od manžela odísť, nemám kde ísť. A hrozne ma trápi, že on nie je zlý človek, naozaj, len ten alkohol to všetko pokazil. Aj by som chcela byť s ním, máme dcéru, ktorá ho má veľmi rada, aj v posteli nám to funguje, ale neviem, či ho ešte milujem, po tých všetkých hrozných veciach. A ešte čoraz častejšie myslím na iného muža, ktorému nie som ľahostajná (aspoň si myslím). Po materiálnej stránke sa máme veľmi dobre, ale to nie je pre mňa všetko. Ja chcem cítiť, že ma niekto má naozaj rád. Moja dcéra je pre mňa všetko, strašne moc ju ľúbim.
Kacenka [Porodní asistentka]