Plač pri výmene názorov
Ahojte,
po istom čase vo vzťahu s chápavou partnerkou sa mi začalo stávať, že pri normálnej výmene názorov sa rozplačem. Vždy som bol citlivý chalan, ale plakal som maximálne po tom, ako ma nejaké dievča nechalo, dokonca v posledných troch prípadoch ani vtedy nie. Sám neviem, prečo sa mi to deje. Partnerka mi ide niečo vyčítať a ja namiesto toho, aby som argumentoval, začnem mať slzavé oči. Ona si to všimne, pripomenie mi to a už sa to nedá zastaviť. Teraz je to o to horšie, že sa to opakuje a partnerka má pocit, že mi nič nemôže vyčítať a že sa so mnou nič nedá riešiť. Mám obavy, aký vplyv to bude mať na náš vzťah do budúcnosti. Navyše, logicky, keď máme "slzavé údolie", tak jej neprídem ako muž, o ktorého by sa mohla oprieť, ale skôr ako jej syn, o ktorého by sa mala starať.
Neviem, či ten plač súvisí s tým, že v minulosti som sa vždy vo vzťahoch bál akejkoľvek výmeny názorov, pretože som sa mylne domnieval, že o dievča v takom prípade môžem prísť. Ako sa, samozrejme, ukázalo, opak bol pravdou a príčinou ukončení vzťahov bolo práve to, že som sa nesprával ako chlap.
Ďakujem za vaše rady.
Mgr.Vrankova [Psycholog] Plač je emocionálna reakcia a vačšinou teda vyjadruje nejakú emóciu - pocit. Vy píšete o strachu, možu tam byť však aj iné. To je doležité si preskúmať, ale tiež to, čo je hlbšie pod tým. Može to byť nejaká Vaša skúsenosť dokonca až z detstva. Takéto veci sa ťažko ovládajú, pretože sú silne zautomatizované /napr.ako jazda na bicykli, kedy sa už nemusíte sústrediť na točenie nohami/. Možete za tým mať aj kopec ďalších motívov - ako napr."keď sa rozplačem - dajú mi pokoj" /to bol naozaj len príklad/, tie tu však takýmto spůsobom neodhalíme, preto by som Vám radšej odporučila zájsť za psychológom. Aj preto, že z toho čo píšete vyplýva, že sa Vám to v živote opakuje a nerobí to dobrotu. Držím palce!