Problemy vo vztahu 8 rokov chodenia
dobry den chcela by som sa opytat psychologa, co robit v takej situaci..
s partnerom sme spolu 8rokov, nas vztah bol pekny no casom sme si obaja ublizili, on ma nechapal, nebol mi oporou, nesnazil sa, komunikovat o problemoch nechcel, a ja som sa citila sama, podviedla som ho, po cas toho casu sme este neboli rozideni, zistil to, a takisto siel mi to ako keby vratit do obecneho domu slusne napisane..ide o to, ze to co som spravila, rodicom a svojim znamym to pvoedal, ze som ja ta zla partnerka...atd..neskor o par tyzdnov sme sa stretli, a vydiskutovali si to, ide o to,ze ja som mu odpustila, no aj on mne, ale rodicia su proti nam, z jeho strany, su silno veriaci, ja velmi nie, aj ked nemam problem sa obetovat pre partnera, nazory na buducnost su ine, aj chcem s nim byvat on nie ,ze po svatbe...momentalne nemam pracu, on pracu ma..mam moznost vycestovat zarobit si po skonceni vs,no neviem, ci ist, ci bojovat o ten vztah, ak nam z jeho strany vsetko nehraje do karat. ani rodicia, ani kamarati, pretoze stoja pri nom..citim sa uz taka bezradna, vycita mi co som zavinila,ze ja za to mozem. pri com mi uz moze verit, chodili sme aj na spolocne parove terapie, a teraz chodi sam, pretoze, jeho rodicia su proti nam, prosim poradte mi , preco si ma parnter nevie zastat pred nimi??sem spolu uz 8 rokov uz sa to podla mna nezmeni ..co mam robit???akceptovat to??rozist sa ??bojovat ale ako??ak ma nemusia?? dakujem krasne za radu..budem cakat na odpoved
Mgr.Vrankova [Psycholog] Ťažko si urobiť úplne jasný obraz z toho, čo píšete. Zaujalo ma viacero vecí - najskor, že Vám priateľ odpustil, potom, že Vám vyčíta, že je to Vaša vina. To si odporuje, takže myslím, že to spracované nemá. To može byř zároveň jeden z dovodov, prečo si Vás nezastane. Že ste chodili na párové terapie znamená, že Vám ešte na vzťahu záleží, na druhej strane v tom, čo píšete cítim náznaky kolísania a zvažovania. Veľa vecí sa zmeniť može - možno časom aj prístup jeho rodiny k Vám. Čo sa však zmení len veľmi málo pravdepodobne sú životné postoje, názory na budúcnosť, či viera. Jedna vec je sa teraz obetovať, otázkou však je, či si viete v takomto poňatí predstaviť Vy svoju budúcnosť. Trebárs výchova detí, ale aj spolužitie... Skúste nad tým popremýšľať.
Osem rokov je síce dosť, ale pochopila som, že ste na prahu konca vysokej školy, kedy nastávajú v živote mnohé zmeny, človek ďalej dozrieva, vstupuje do nového života. Ja by som Vám teda poradila, aby ste tomuto rozhodnutiu dala čas, možno práve vplyvom ďalších udalostí sa Vám všetko vykryštalizuje. Můžete si tiež zvážiť pre seba plusy a mínusy vzťahu do budúcnosti - len myslite pri tom hlavne na seba. A ešte jedna poznámka - nevera je ťažká záležitosť - tiež treba čas na prekonanie a určite i zo strany blízkych. Držím Vám palce!