50336 12. 11. 2013 10:52:40 - eversamot

Udržení manželství kvůli dětem

14 leté manželství(38a43let),(děti 10a5let),jsme dovedli do stádia, kdy jsme se dohodli, že jej zachováme jako základnu pro své děti. Oba se jim věnujeme, oba je moc milujeme. (střídavá péče by nebyla, při případném rozchodu, k vůli vzdálenosti při odstěhování vhodná.) Nemáme jiné partnery. Po letech dobrých i zlých, užívání, sžívání, sžírání se a ustání dvou velkých krizí - nastalo,již roční,ticho. Dva roky bez doteků a intimností, sdílení. Netěším se domů, nechce se mi s manželem mluvit, respektuji ho, je dobrý otec a pracovitý muž. Netěším se, když se manžel vrací domů, jsem vyhaslá a chladná. (vyhledala jsem psychoterapeutku, cítím, že v této situaci potřebuji pomoct, ale změnit postoj se mi nedaří)Žijeme vedle sebe. Komunikujeme o "nutnostech" běžného chodu rodiny. Jezdíme na společné výlety i dovolenou. Čím jsme oba tišší, tím je starší syn slovně agresivnější, popudlivý a nesnášenlivý, zvláště k otci. Mladší se k otci přimknul, spí s ním, je doslova "tatínkův ocásek". Jsem maminka pečující, mazlivá, apelující na řád každodenního ruchu v domě :-) Ale začínám váhat a trápit se. A vím, že i manžel. Rozvod odmítnul. Já jsem nedospěla k rozhodnutí volit tento radikální řez.Existuje něco jako "návod na použití pro rodiče" při podobném rodinném spořádání? Tak, abychom dětem byli prospěšní?
Děkuji

Mgr.Vrankova [Psycholog]

Dobrý deň.
Veľmi pekne ste popísala situáciu u Vás doma, je z toho vidieť, že deti človek neoklame. Nie nadarmo je človek tvor aj citový a intuitívny.
Hneď ako som prečítala, že manžel odmietol rozvod a zároveň Vy ste navštívila terapeutku mi napadlo, že k odborníkovi by ste asi mali ísť spoločne. Kríza akú popisujete sa určite objaví v každom manželstve, každý veci zvláda inak, napriek tomu vedzte, že to nemusí mať koniec len zlý - teda rozchod. Aj dlhodobé krízy sú riešiteľné. Keď už nepomáhajú rozhovory, odporúča sa zamerať na každodenné starosti bežného života, deti a pod. a vzťah zatiaľ nechať bokom - tak ako to robíte Vy a - čakať. Může to byť napaté obdobie, ale keďže už u Vás trvá dlhšie - nenechávala by som to tak. Vy ste si u terapeutky mohla riešiť vlastné vnútro, ale tu ide o vzťah dvojice. Naozaj si skúste nájsť dobrého manželského terapeuta - pomůže Vám zistiť ako ste ďaleko, či je ešte možná cesta spoločná. Držím palce!

Komentáře uživatelů ...

boby

12. 11. 2013 12:10:21

Ahoj Eversamot. Tak také niečo som už dávno nečítal! Neviem čo je horšie. Či krik a hádky, večné konfrontácie rodičov pred deťmi, alebo ticho, nezáujem a ten hrozný chlad, ktorý popisuješ. Mám 43 rokov, deti už mám skoro dospelé. Systém , ktorý u vás vládne, si neviem ani predstaviť. Samozrejme , tiež u nás nebol v domácnosti vždy iba úsmev a radosť, boli aj horšie dni... Ale "ročné ticho" ?? !! Dva roky bez intímneho života? Tomu nerozumiem. A takmer sa mi nechce veriť, že ani jeden z vás dvoch nemá iného partnera. Keď to píšeš, tak to asi bude pravda. Vyhľadala si psychoterapeutku, to je veľmi dobre. Ťažko ti niekto odpovie jednoznačne. Možno ani ona nie. V manželstve vám absentujú veci , ktoré jednoducho " nejdú znásilniť". Nemôžeš byť predsa k niekomu milá, keď to tak necítiš, nemôžeš sa tešiť na stretnutie s ním , keď sa skutočne netešíš. Faktom vášho spolužitia je , že si ničíte život navzájom. Načo je taký život? Načo je tebe, načo je jemu- manželovi? Iba aby ste dennodenne prežívali? Myslím , že toto nie je správne. A hlavne , čo tie deti? "Udržanie manželstva kvôli deťom". Tak si nazvala príspevok. Čo myslíš, aké povahy a osobnosti, akí partneri vyrastú z vašich detí, keď sa budú prevažnú časť života pozerať na rodičov , ktorí sa k sebe správajú ako cudzí ľudia. Bez kúska citu, pozornosti , intimity... Predpokladám, že ty máš 38 rokov. Deti sú ešte celkom malé. 5 a 10 rokov nie je až tak veľa, dokázali by si zvyknúť na nový spôsob života. Si ešte mladá žena , máš roky na to , aby si začala nový život. Udržiavanie manželstva na tak dlhý čas, ako je pred vami je asi násilnosť. Som "za" , že deti sú zmyslom života rodičov, ale aj ty máš právo na všetko , čo s rodinou súvisí. A to ako píšeš- chýba. Aj keď , ako píšeš, manžel je dobrý človek a chlap, stará sa, deti ho majú radi, to je všetko fajn. Čo myslíš, je šťastný ? Asi nie , nie je. Presne tak ako ty. Ja by som ti poradil, aby si sa skutočne nad tým všetkým zamyslela a správne rozhodla. Čas, ktorý je u vás "chladná klíma" je príliš dlhý na to, aby sa ešte oteplilo. Máš ťažkú úlohu, nepochybne. Držím palce. M.