Anorexia a chorobné upratovanie
Dobrý deň,
môj problém sa týka mojej sestry, ktorá má 13 rokov a už pomaly rok trpí mentálnou anorexiou, dá sa povedať, že pred pol rokov keď začala chodiť k psychiatričke sa jej stav zlepšoval, začala jesť no nepribrala ani gram. Všade jej trčia kosti a sama uznáva, že je to maximálne nechutné, no ja mám pocit, že i keď začala jesť, stále sa nezbavila myšlienky na "dokonalú štíhlosť". Spomínala som, že asi pol roka je to už na tej úrovni, že je no nepriberá, no asi tri mesiace pozorujem, jej extrémne chýbanie sa. Neobsedí, za celý deň si ani raz nesadne a to nepreháňam, ona si naozaj nesadne. Budík si nastavuje na pol šiestu a až do dákej jedenástej večer ide ide bez prestávky. Celý deň upratuje, až mi to príde chorobné, vykonáva všetky činnosti, ktoré predtým robila mama, ktorá je momentálne z toho zúfalá, tak ako celá naša rodina. Okrem upratovania, chodí na nákupy, ešte ani nestihnem dojesť obed už mi trhá tanier a umýva ho, tri hodiny denne venčí psa a to tri krát obíde celé mesto, tak si viete predstaviť aké maratónske tempo musí nasadiť, pes skvecne keď prídu domov a spí celý deň. Podľa mňa to nie je normálne prosím poraďte čo s tým. Psychiatrička nám moc nepomohla a sme odhodlaný ju dať aj liečiť, no tu sa objavuje ďalší problém, jej neskutočná precitlivenosť a agresivita, niekedy dostane taký záchvat, že by nože hádzala, niekoľko krát nám v takomto záchvate ušla z domu, hľadali sme tu pol dňa. Prosím poraďte ďakujem.
Mgr.Vrankova [Psycholog] Vaša sestra má 13 rokov, čo je možno trochu výhoda v možnosti jej ovplyvnenia. To čo popisujete sú veľmi závažné veci a treba to určite riešiť čo najrýchlejšie. Po prvé - pri anorexii je veľmi časté klamanie "pacientov" - napríklad práve v tom, či jedia alebo nie, vedia ako závislí ľudia vymyslieť toľko dokonalých klamstiev, ktorým aj sami uveria. Píšem to v súvislosti s tézou, že Vaša sestra je, ale nepriberá... Pri jej váhe to nie je možné...
Druhá časť problému - jej "neposednosť", može súvisieť s iným psychickým ochorením, na ktoré je potrebné užívať lieky /nebudem konkrétna, keďže diagnostika cez net nie je o.k./, s ktorou može súvisieť i jej agresívne správanie. Na Vašom mieste by som ihneď zašla za psychiatričkou s prosbou o návrh na hospitalizáciu. Nie je to nič hrozné, možu jej však urobiť podrobnú diagnostiku a dozrieť tiež na anorexiu. V určitých fázach ochorenia už nie je možné zvládnuť ju ambulantne - teda tak že pacient za doktorom len sem-tam dochádza. Držím palce!