Výbušnost
Dobrý den.
pred siedmimi mesiacmi nám k 4 ročnej dcerke prišli na svet dvojčatká. Tesila som sa na ne, no čim dalej tak mám v hlave len to že s nimi nikam nemozem ist lebo su uplakané a ja mam pocit ze som neschopná matka, ked niekam ideme tak len z placom a citim sa ukrátena .... k tomu mi moj manzel nepomáha ked mu poviem ze uz som na konci so silami mi na to povie ze ved aj on robi v práci co namáhave mozem robit ..... ked pride na sex o co nemám záujem len histerči ze ho nemilujem , ze musim mat niekoho iného co je smiešne ked som zaneprázdnena detmi ... pričo nič iné ani nevyhladávam .. nedočkám sa ziadneho uznania.. o deti , chod domácnosti sa starám z tým nie je problém....... manzel ma len znervoznuje,mam ho plné zuby je žiarlivý a nechápavý. je chyba vo mne? alebo ... ? dakujem za odpoved.
Mgr.Vrankova [Psycholog] Určite by som nepovedala, že je chyba vo Vás. Narodenie dieťaťa je veľký zásah do už fungujúcej rodiny, tobož ešte detí dvoch. Zmenili sa podmienky pre Vás všetkých, pre Vás samotnú sú to ohromné nároky, pre manžela úplne nová skúsenosť. Nie je jednoduché a často trvá dlhšie , kým sa všetko znovu dá do nejakej primeranej rutiny. Chápem Vaše pocity, sama mám malé dieťa, hormóny a pocity s nami často robia, čo chcú...
Neviem ako to máte s inými možnými pomocníkmi vo Vašom živote - trebárs mama. Bolo by fajn, keby ste požiadala o pomoc iného, keď s manželom teraz rátať nemožete. Aspoň začas, aby ste si mohla vydýchnuť. Keď ste preťažená, je možné, že i komunikácia s mužom ide v tomto tóne, človek vtedy reaguje podráždene a často, i keď si myslí, že hovorí normálne - tón je vyčítavý. Preto je pre Vás doležité to vypustiť aspoň trošku a potom znovu skúsiť rozhovor v úplnom kľude s mužom v zmysle "ako sa cítim", samozrejme s uistením, že mu nič nevyčítate, lebo muži sú na toto veľmi citliví, niekedy až paranoidne. A majte na mysli, že u takýchto detí sa všetko veľmi rýchlo mení - od režimu až po povestnú "uplakanosť", takže niekedy stačí proste len vydržať ten čas. Držím palce!