Prečo mam žiť?
Dobrý deň,
Vopred sa ospravedlňujem za pravopisné chyby, neviem ako vlastne začať, začalo to možno keď som bol malý, otec bol farár, matka poštárka, všetko bolo asi v počiatku dobre ale potom to začalo otec začal piť (asi aj podviedol mamu) začal byť namyslený,pil, chodil domov po večeroch opitý, začal mamu byť asi bežná zaležitosť najlepšie na tom bolo že bol farár. Potom sme sa od otca odsťahovali do uja do podnájmu vtedy som mohol mať 8 rokov prišiel som do nového mesta každý sa mi smial (lebo som bol, som tučný a škaredý) nikto ma nemal rád vtedy som sa tak do seba utiahol a to aj môj brat mali sme to ťažké. Časom keď som dospieval menili sa mi moje názory. Niekedy mi je ľúto ak spolužiaci vravia otec mi s domácou úlohou pomohol a ja na toho svojho nerád myslím, nikdy pre mňa nič dôležite neurobil. Mama pracuje od 18 rokov takže zatiaľ celý život a čo z toho má? nič od rána do večera je v robote za smiešny plat živí seba a mňa kedže brat už ma robotu a dokáže si zarobiť sám na seba. Zavládnu školu som prežil a tešil som sa na strednú školu ale všetko sa to pokazilo chodím do triedy asi s najväčšími kreténmi, a u to to cele pokračuje ďalej to učivo čo preberáme ma vôbec nezaujíma jedine čo ma asi vážne baví je informatika ta je celkom zaujímavá. Ale tak ta trieda ma tak štve sú arogantný, vulgárny spravaju sa proste úplne nevhodne ako retardi. Veľmi mi to žerie nervy, k tým predmetom pohádal som sa kvázi s učiteľmi alebo dal som im na javo môj názor že ma ich predmet nebaví, nezaujíma nechápem prečo sa musím učiť chémiu keď ma proste nezaujímaniu a nechcem to vedieť alebo táka literatúra učiť sa o ludoch ktorý ma absolútne nazaujimaju a ja mam vedieť o ich živote načo? Chcel by som prist na to aká je podstata života? Nebolo by lepšie ak by som sa nikdy nenarodil? Neviem načo mam žiť, nechápem mam isť za svojimi snami hah to je také asi zrejme všeobecne čo by mi povedal každý, ale ked si to zoberieme prečo existuje človek? ked len ničí devastuje plánetu vraždí za to aby dokázal že jeho náboženstvo je pravé davaju sa miliardy penazi na vojny do Iraku len aby pokašlana Amerika mala ropu na zopár rokov ale čo urobíme ked vykácame posledný hektár lesu? ako uživíme 7 miliard ľúdi ked ten počet narastá a zásob ubúda? a nič sa stým nerobí? niekde ľudia pracujú za 1€ na den,... ledva ledva z toho vyžijú pre nas to je nepochopiteľne, ale aj tak mal by som byt spokojny s tym čo mám alebo mam len byt spokojný s tým že mám strechu nad hlavou 2 ruky 2nohy som zdraví? Ale čo ostatne veci na planéte bieda chudoba v Amerike sa tie hoveda napchavaju hamburgermi a v afrike každy den zomierajú tisícky ludi na nedostatok jedla? kde je spravodlivosť? toto všetko ma trapy a poslenu dobu si myslím že samovražda by zrejme vyriešila asi všetky problemy aj tak -1 človek na tejto peknej ale ludmi devastovanej planete.
Mgr.Vrankova [Psycholog] Máte toho naozaj veľa na pleciach. Chcem Vám povedať, že spravodlivosť je v podstate veľmi subjektívna záležitosť, a každý by ju posúdil inak. Nechcem Vás zmiasť, len možno uľahčiť, pretože chápem, že keď sa človek začne zaoberať všetkými vecami, čo sa vo svete dejú, je mu z toho nanič - aj ja sama to niekedy zažívam. Vtedy si poviem - stačí a na nejaký čas "vypnem" všetky informačné médiá pre ochranu samej seba. Možno by ste to načas mal skúsiť i Vy. Možno to vyzerá ako strkanie hlavy do piesku, ale na druhej strane človek nikoho nezachráni a nepomůže, ak sa sám zrúti.
7 miliárd ľudí možno je na svete, ale uvedomte si, že pre Vašu rodinu ste Vy jedinečný a predstavte si ako by sa Vaša mama cítila, keby ste si niečo urobil. Ona možno vobec nevníma veci tak, ako ste to popísal - celý život robí a nič z toho nemá. Matka robí a je šťastná, keď je jej deťom vďaka tomu aspoň trošku lepšie... Neurobte niečo, čo by ste mohol ľutovať. Čo sa týka zmysla života - to je veľmi ťažká otázka. Najma ak by sme hľadali taký ten vyšší zmysel bytia. Oveľa ľahšie a jednoduchšie pre človeka je hľadať zmysel v aktuálnych situáciách, dňoch. Zmysel Vášho terajšieho može byť to, aby ste si našiel neskor dobrú prácu. Bohužial v dnešnej dobe patrí k všeobecnému vzdelaniu aj literatúra - myslím, že toto ľutovalo mnoho tínedžerov v histórii. Berte to ako nutné zlo. Človek vo Vašom veku ešte vobec nemusí vedieť za čím ide, teda nemusí mať konkrétne vyhranené sny - o to sa ten život može zdať ťažší a nezmyselnejší. Fajn by bolo, keby ste skúsil nájsť niečo, čo by Vás bavilo a naplnilo. Neviem nakoľko ste odhodlaný sa z tohto psychického stavu dostať, ale možete si skúsiť spísať zoznam nejakých činností, ktoré by Vás mohli baviť a postupne ich skúšať. Ak niečo nájdete - bude fajn, ďalším efektom toho može byť, že nájdete aj iných ľudí ako kreténov z triedy, ľudí, ktorí budú mať podobné názory ako Vy.
A nie - určite by nebolo lepšie, keby ste sa nenarodil - už len z toho, čo píšete cítiť Vašu jedinečnosť, takže by to bola dosť škoda. Ubezpečujem Vás, že mnoho ľudí vo Vašom veku má podobné obdobia v živote, trošku to súvisí s vývinom organizmu a psychiky.
Ak Vás budú však tie samovražedné myšlienky ďalej obťažovať - zájdite prosím radšej osobne s niekým podebatovať - či už známym alebo odborníkom. /A možete sa ozvať v novom dotaze ako sa Vám darí./ Držím palce!