51777  15. 2. 2014 12:36:38 - siloe

Dusevna choroba?

Dobry den, prosim o radu. Moj problem spociva v tom, ze sa neustale "hrabem" v sebe. Ustavicne analyzujem a prehodnocujem svoje myslienky, zaoberam sa nimi postoje, niektore konanie v minulosti, najma to, ked som bol niecim ale hlavne niekym poraneny, alebo som ja niekoho ranil. Ide to uz od mala. Som viac menej introvert, ale nie vyhraneny. Nemam problem so spolocnostou ani s novymi ludmi. Som pred styridsiatkou, slobodny (cca rok po rozpade dlhsieho vztahu). Som veriaci, takze sa tieto problemy pokusam riesit s Bohom (modlitba, spytovanie svedomia, duchovna literatura...). Najskor som si myslel, ze tieto problemy su duchovneho charakteru (otazka zmyslu zivota), ale cim dalej mam viac pocit, ze su skor dusevne. Ako by som bol nejako blokovany v prezivani realnych veci a nevedel ich nijako ovplyvnit. Napriek tomu, ze mnoho veci sa mi zda racionalne "jasnych", pytam sa seba, ako je mozne, ze emocionalne neviem precitovat zivot, napriek tomu, ze rozumovo nemam na to dovod. Obrazne povedane; necitim vone, chte, farby atd. Rozumovo akoby boli veci jasne, ale tie prezitky veci nemaju chut ani farbu.
Co sa tyka detstva, otec bol alkoholik, nie nejaky despota, skor nestastny clovek, ale velmi svojrazny. Mama v domacnosti, zavisla na otcovi. Vztahy boli u nas velmi zle, resp. skor ziadne. Obcas ma napadne aj samovrazda, ale akoby som ju v skutocnosti ani nechcel a znovu ma napadne; "ved to hadam nie". Akoby som kolisal medzi nejakou normalnostou a nenormalnostou. Alebo je to vsetko len kriza(stredneho veku?), alebo dozivajuci vztah? Alebo je to moj prirodzeny charakter (vsetko intelektualizovat, hlbat, anylyzovat...)? Dakujem velmi pekne

PhDr.Ondrejkova   PhDr.Ondrejkova [Psycholog]
Mám pocit, že mnoho ľudí narodených do roku 1989 sú jednoducho vychovávaných v duchu: "drž hubu a krok"... a v tomto sa odzrkadľuje často aj naše prežívanie a myslenie. Sme naučení emócie potláčať, nedávať najavo, všetko racionalizovať a hlavne veľa sa sebaľutovať. Sebaľútosť je to jediné, čo je akoby povolené a kritika je povolená len v súkromí. Nemyslím si, že máte duševnú chorobu, ale myslím si, že by ste sa mali naučiť vyznať sa vo svojich pocitoch. Komu ste povedali o svojom smútku z rozpadu vzťahu? Ako momentálne žijete? Máte niekoho komu sa viete aj vyžalovať? Pochváliť? Aké máte ciele do budúcnosti? Aké mate záľuby? Toto všetko ovplyvňuje Váš život a hlavne aj pocit potrebnosti a hrdosti na seba. Ak sa neviete zo všetkého vymotať, tak by som Vám odporučila vyhľadať psychoterapeuta a skúsiť si zoradiť všetko to, čo sa u Vás odohráva.

Komentáře uživatelů ...

Nevěra Žárlivost Strach a Fobie Panická porucha Partnerské vztahy