51934  25. 2. 2014 14:29:09 - Vranka15

Mám Depresie - potrebujem Pomoc!

Dobrý Deň
Rada by som vám porozprávala svoj príbeh.
Mám už skoro 15 rokov.
Všetko to zacalo v mojich 10tich rokoch mávala som pocity smútku a strachu ale vtedy som tomu nerozumela a nedávala priveľa pozornosti proste som to ignorovala.Ale pred dvomi rokmi sa to zvrhlo mávala som pocit ( úzkosti, strachu, bezmocnosti,tlaku v hrudníku,návali plaču a smútku, a začala som počuť v hlave hlasi ktoré neustále hovoria "nedokážedokážeš to,nezvladneš to vzdaj to" a tak som prestala som vnímať čo je realita a čo len fantázia ) ale vôbec som tomu nerozumela ako aj teraz. Tak aby sa aspoň na chvíľu utíšili tie hlasi tak som začala Piť, Fajčiť Skúsila som aj Drogy a tak som našla niečo čo ich utíšilo a dokázala som všetky tieto stavi a pocity utíšiť jedným radikálnym riešením Začala Som sa REZAŤ.Hanbím sa zato ale už som to vážne prestala zvládať musela som.A preto dnes deň čo deň sa cítim ako keby celí môj Život bola len jedna Veľká Hra na Masky.Nikto nič netuší, nikto nič nevie kamaráti aj trénerka nikto nič netuší ale ja Nie!!Už nezvládam sa hrať že som tá zdravo bláznivá smiešna baba ktorá nemá problémy.Proste už nie už to vážne nezvládam, ani sama seba tak prosím potrebujem Pomoc Už neviem kam sa mám Obrátiť.

PhDr.Ondrejkova   PhDr.Ondrejkova [Psycholog]
Odporúčam vyhľadať obvodného lekára, aby Vás poslal za detskou psychiatričkou. Váš problém je naozaj vážny a musí ho riešiť odborník. S problémom sebapoškodzovania sa dá veľa robiť, ale naozaj to musí vidieť lekár! Držím palce, aby ste spravili tie správne kroky.

Komentáře uživatelů ...

Vlocka
7. 3. 2014 18:07:44
Možno tvojím problémom bolo, že si mala na seba vysoke naroky a tak si zacala z toho citit tie pocity alebo ten tlak na teba vytvaral niekto z okolia, kto mal ockavania co vsetko mas dosiahnut a mozno bol este problem v tom, ze si pre to nerobila dostatok. Tamto dalsie, to uz je horsie, pretoze alkohol, fajcenie, droby problemy neriesia, iba ich clovek tlaci pred sebou. A co bolo tym zakladom? Co ta trapilo, ze si chcela dosiahnut, no nedosiahla si? Jj, to ano, stava sa, ze okolie nie je vobec dostatocne vnimave na cloveka a tak niektory si ani neuvedomuju, ze toho druheho nieco trapi a vnimaju ho ako ok. A potom su taki, co si to matne uvedomuju, ale bocia od toho, pretoze nemaju radi problemy. Poznam. :(
Vranka15
9. 3. 2014 22:06:03
Ďakujem za odpovede veľmi si to vážim. Už len ako to povedať rodičom no právne mi asi ani neuveria a veľmi sa bojím že možno ked mi aj uveria tak sa na mňa budú pozerať ako na Šialenca a Psichopata... A ďakujem aj tebe Vločka za tvoj názor ale neviem čo je základom tohoto všetkého... A no a vlastne ja robím šport hrám stolný tenis trénujem trénerkou ktoru mám veľmi rada a behem ju ako staršiu sestru ale bohužiaľ ked som mnou tak jej to neviem dať najavo a to rozčuľuje lebo mi týmito staumi už veľmi pomohla. No a moji rodičia dávajú do toho veľké penize a preto ked idem niekde na turnaj tam chcem ukázať tým ľuďom čo si berú moje meno do papule a nadávajú na mňa a strašné mi to nehrajú tak preto chcem strašné naozaj veľmi ukázať ze na to mám ale bohužiaľ je to take málokedy mi veria dokonca rodičia ale moja Trénerka tak tá mi vždy naozaj verí a tak potom som smutná aj sa mi tie staví este viac horšia ked to dokašlem..... A ak by si mala niaky návrh ako to povedať rodičom budem naozaj veľmi rada ďakujem.
Vlocka
10. 3. 2014 12:17:35
Určite si choď za tým tenisom, treba to brať tak, že aj každá prehra človeka posúva dopredu. Pretože vieš, čo treba zlepšiť alebo že tak na tomto treba zamakať. Kedysi aj mňa štvali prehry, keď som bola menšia a hrávala s kamarátmi. Dnes sa na to pozerám tak, že - aká by to bola hra, keď by každý len vyhrával. :D ... a navyše potom som motivovaná, tiež ako píšeš ukázať, že dokážem aj vyhrať. A tiež si vravím, že aspoň mám tých ľudí, ktorí si so mnou zahrajú, že ich motivujem, tým že sa tešia, že vyhrali (ale to skôr pri stolových hrách s blízkymi). :D Duplom, keď sme sa obaja snažili vyhrať. Ale pri takom profi tenise, viem, že je to už iné. Ale tak reči druhých ľudí alebo aj úspech neúspech človeka raní, podľa toho akú váhu on sám tomu prikladá. A ja sa vždy zamyslím predtým, než niečo zoberiem vážne – bola to konštruktívna kritika? Pretože ta je aspoň k niečomu, ta ti povie sakra tuto to musím zlepšiť, napr. mala by si si lepšie organizovať čas (to aspoň na niečo upozorňuje), než niečo typu – ty si, ale debil. Kde sa len ten druhý vyzúri a nič dobré za tým nie je. Je škoda sa tým zaoberať. A úplne zbytočne sú potom z toho depky. Navyše, keď si tak uvedomíš, tak skoro všade na svete sa stretneš aj s tými, čo ti tvoj úspech neprajú (stačí, že vidia v tebe potenciál a už sú protivníci na nervy :D ). Vezmi si koľko len taký futbalisti musia zniesť, keď ak sa im darí všetci fanúšikovia sú na ich strane a ako náhle čosi pobabrú, už sa tvária ako ich nenávidia. Nad tým som aj minule, keď som bola fandiť uvažovala a podobne je to aj v iných športových disciplínach. A preto nie každá kritika stojí za to.
Vlocka
10. 3. 2014 12:33:55
Pani, PhDr. Ondrejova má pravdu, že určite bude fajn, ak vyhľadáš psych. pomoc. Ja si myslím, že nie je na tom nič zlé, len tak s niekým sa poradiť. Akurát tak sa vyhýbam liekom – farmatikám. Sú aj iné možnosti ako čosi riešiť a niekedy je proste dobre už len sa s niekým o tom poradiť alebo môj priateľ má na to super recept. Skrátka to ide vybehať a vycvičiť do fitka. :D Človek sa po fitku cíti úplne super, ako by spravil čosi pre seba. Okrem toho je dobré, keď si človek uvedomuje, že niečo robí zle, aspoň Vranka vieš, že tak na tomto musím popracovať, toto by bolo dobré zmeniť atď. Povedať tým rodičom, to je zložitejšie. Neviem, v ktorom máš viac dôveru a s kým sa viac zhováraš, tomu by som to povedala. O veciach je dobré s niekým komunikovať, nie len si to nechať pre seba. Možno nejako citlivo, niečo typu, že vieš mami sama neviem prečo, ale niekedy mi príde také stavy smútoku, plaču, pocity bezmocnosti a všeličo ďalšie, že sama neviem čo s tým a chcela by som s tým určite niečo robiť, ale je to ťažké. Preto som aj rozmýšľala, že by bolo fajn sa s niekým o tom poradiť, napr. so psychologičkou. Lebo ma to mrzí. - - - Neviem, napr. takto citovo. Uvidíš, čo ti povie. Alebo si proste niekoho takého sama vyhľadať na nete a proste sa tam staviť za nejakým psychológom a uvidíš aký je. A potom oznámiť dodatočne, že k nemu chodíš, ak je to schodnejšia cesta. Ja som si tak sama našla. Aj všeličo mi poradili. Tak veeeľa šťastia, držím Ti palce ! ;) A pekný dník.

Nevěra Žárlivost Strach a Fobie Panická porucha Partnerské vztahy