53560  1. 6. 2014 18:01:15 - Lucinka999

Má to ešte význam?

Dobrý deň, s priateľom sme boli spolu skoro 6 rokov, posledný rok sme spolu išli bývať a vtedy sa to všetko začalo. Chodil s kamarátmi občas na pivo tak raz za mesiac za dva ale keď už si vypil tak poriadne a potom sa doma na mne búril. Často sme sa hádali aj kvôli banalitám. Naposledy asi pred mesiacom to presiahlo moje medze bol opitý dosť oslavovali sme a povedal mi pred kamarátmi aby som odtiaľ odišla preč že kazím náladu, vyhrážal sa mi že ma zhodí zo schodov alebo chytí pod krk a potom že som ku..a . Išla som spať ku mame a na druhý deň znova pohádali sme sa ale nebol opitý namol, chcel aby som mu dala moju kartu aby si išiel vybrať peniaze, na karte sme šetrili bála som sa aby to všetko nevybral(kedysi prehral na automatoch celú výplatu, ale to sa stalo len raz). Začala znova hádka nasilu ma hodil na posteľ to sa nestalo prvý krát. Vyhrážal sa mi že ak od neho odídem tak že skočí z okna aj so mnou (odôvodnil to tak že bol zúfalý a nevedel čo mi povedať aby som neodišla. Nechcel ma pustiť z bytu musela som ujsť, bola som psychicky na dne po všetkom čo sa za ten rok v tom byte udialo, veľa som si vytrpela mám slabú psychiku. Odišla som bývať ku mame, písali sme si takmer každý deň, teraz po skoro mesiaci som sa k nemu vrátila, no mám pocit akoby som už necítila to čo kedysi. Bývam stále u mamy len sa stretávame chcela som začať od začiatku. Povedal mi že prestal piť že už si nedá ani pivo že všetko pochopil keď som od neho odišla. Nechcem byť naivná a veriť tomu veď sú to len slová preto som opatrná nechcem ísť do toho bezhlavo len ja už neviem či to bude mať niekedy význam po tom všetkom neviem či na to dokážem zabudnúť, či sa to zmení, neviem ani čo k nemu cítim, či mu budem niekedy veriť. Či to zlé čo sa stalo nezabilo všetko to pekné a aj to čo som cítila, nechýba mi keď nie sme spolu, ale píšeme si neviem. Neviem ako by som reagovala keby som ho videla s inou, no veľa krát som uvažovala nad tým že asi si nie sme súdení, vedela som si predstaviť že by som bola s niekym lepším, len som si nikdy nevedela predstaviť že by som iného ľúbila. Prosím vás poraďte mi ak sa to vôbec dá budem vám veľmi vďačná. Prepáčte za tie litánie ale inak som to nevedela popísať, a je toho omnoho viac.

PhDr.Ondrejkova   PhDr.Ondrejkova [Psycholog]
Ak niekto agresívny nie je, ani po požití alkoholu taký nebude. Tým chcem jasne napísať, že správanie, ktoré sa u Vášho partnera prejavilo je vysoko agresívne a vyhrážky samovraždou a zabitím sú minimálne na podanie trestného oznámenia. Aj keď partner nebude piť, naskytá sa tu otázka, ako sa bude k Vám správať ak bude pod tlakom či z roboty alebo finančným. Alkohol jeho správanie neospravedlňuje a naozaj by som na Vašom mieste bola veľmi opatrná. Treba aj zvážiť, že vzťah sa zakladá na dôvere a v budúcnosti ak chcete plánovať rodinu, musíte sa na človeka s ktorým budete plne vedieť spoľahnúť. Sama si zodpovedajte, či tento partner je taký, ktorý Vás podrží ak Vám bude ťažko, ak budete unavená, ak prídete o prácu, ak prídete o rodičov a podobné situácie, ktoré život prináša.

Komentáře uživatelů ...

odpoved
2. 6. 2014 13:24:03
Pravdepodobne ide o muža, ktorý má sklony k závislostiam a agresivite. Je to súčasť jeho osobnosti, zranení z minulosti, temperamentu, ktorý sa musí naučiť korigovať, ako aj ovládať svoje emócie, patologické sklony. Bude to veľmi ťažké a i pri najväčšom sebaovládaní, sebakontrole, prípadne liečení, tam vždy budú nejaké, hoci i malé prejavy agresivity, nezvládanie konfliktov (vyhrážanie sa, únik...), skratové momenty. S prihliadnutím na pocity, ktoré ste v texte opísali ďalej, odporúčam Vám začať nový život s novým partnerom. Tento partner sa bude musieť chcieť zmeniť sám - nezávisle od Vás, no bude to beh na dlhé trate. Veľmi Vám držím palce.
Lucinka999
2. 6. 2014 23:51:29
Veľmi pekne ďakujem za vašu odpoveď. Ako som napísala skúsila som to s ním vie o všetkých mojich pocitoch a citoch k nemu, skúsila som to len preto aby som zistila či v tom chcem v budúcnosti pokračovať alebo nie, či sa dokáže zmeniť aj keď neviem či tá zmena nejako ovplyvní moje rozhodnutie, som veľmi na vážkach, mám strach neviem uvidím čo bude, bývam naďalej u mamy len sa stretávame keď sa dá. Čas ukáže čo k nemu cítim. Nechápem prečo taký začal byť až keď sme začali spolu bývať, sám mi po rozchode napísal že by asi potreboval psychológa, že sám nevie čo s ním je, v minulosti si ma obraňoval, v istých veciach ma počúvol skôr ako vlastnú matku a potom sa to všetko otočilo.
Lucinka999
2. 6. 2014 23:53:27
vraj pochopil že ma bral ako samozrejmosť a že si ma nevážil, no veľa krát sa chcel zmeniť v tom alkohole ale nikdy to nebolo navždy, len na určitú dobu
odpoved
3. 6. 2014 10:11:50
On potrebuje odbornú pomoc, Vy ho v tom môžete maximálne podporiť, ale mnohé z tých vecí sú hlboko v jeho osobnosti. Nemám pocit, že by ste boli s partnerom osobnostne kompatibilní, i keby som si odmyslel jeho vážne „prešľapy“ a stavy, čo sa, samozrejme, nedá. Môže sa ísť liečiť (predpokladám, že má nábeh na alkoholizmus v momentálnom štádiu pijana), môže vyhľadať psychológa, ale takisto si môže nájsť temperamentnejšiu partnerku, ktorej jeho výbušná povaha a iné nedostatky budú prekážať menej alebo vôbec (možno ženu, ktorá ho zmláti skôr, ako na ňu stihne položiť ruku). Ja Vás chápem, že 6 rokov je 6 rokov, ale Vy ste silná žena. Nebojte sa robiť rázne rozhodnutia. Vy mu nie ste nič dlžná, hoci ho stále milujete. Sám si vybral inú cestu a potrvá roky, kým sa z toho dostane. Nenechajte sa presviedčať a buďte rozumná. Vy mu odborníka nenahradíte a Vaša láska takisto nebude stačiť na to, aby nebol pijan a tyran.
odpoved
3. 6. 2014 10:15:58
Možno Vás priťahujú takéto typy mužov, ale toto nie je mužskosť ani drsnosť, ktorá by nedajbože mala patriť ku každému mužovi. To je choroba (alkoholizmus i sklony k násiliu), ktorá sa musí liečiť. Možno ste submisívnejšia, ale ja pevne verím, že svoju submisivitu zdravšie uplatníte pri inom partnerovi.
odpoved
3. 6. 2014 10:31:12
Najhoršie je, ak násilník narazí na ženinu slabosť, odhalí jej nerozhodnosť, neschopnosť brániť sa, závislosť na partnerovi a totálnu oddanosť, pretože ju začne zneužívať, manipulovať ňou a týrať ju, čím žena spadne do bludného kruhu, z ktorého je možné vystúpiť len odchodom, úplným odstrihnutím sa od neho, kým úplne nezničí jej psychiku a nevezme jej mladosť, zdravie, možnosť začať žiť inak, zažiť pravú lásku a nehu. Alebo by ste chceli mať s takýmto človekom aj deti? Vy ste písali, že predtým bol iný. Nie, nebol iný - tie sklony tam boli vždy, ale potláčal maskoval ich, aby sa neodhalil taký, aký naozaj je. Odhalil sa až vtedy, keď si začal byť vzťahom s Vami úplne istý. Sám cíti, že spadol do problémov, ale cítiť je len prvý krok, teraz je čas konať a liečiť sa, nie sľubovať a presviedčať Vás (čím Vami len manipuluje).
Lucinka999
3. 6. 2014 13:11:35
nikdy sa neprejavoval ako alkoholik, vždy to vzniklo z toho že sme boli niekde na oslave kde si vypil alebo šiel s kamarátmi z práce na pivo kde občas posedeli dlhšie, nemal za potreby mať alkohol každý deň, bolo to príležitostné ale ako som napísala vtedy to stálo za to. Možno pre iných sa to nezdá také vážne ako som to cítila ja no kým býval u mamy tak keď aj prišiel opitý ľahol si a spal do rána a ako sme spolu išli bývať tak keď prišiel domov v noci buď si pustil televízor nahlas alebo začal hrať na klávesoch, ja som sa to vždy snažila ignorovať a nevychádzať ani z izby aby som to ešte nezhoršila no boli aj chvíle kedy naozaj prišiel domov a zaspal s kľudom v obývačke, no raz sa stalo že som prišla domov z pobednej doma sa svietilo všetky okná boli pootvárané a nikto doma nebol, nechal si doma aj kľúče aj telefón, boli roztiahnuté poháriky po stole a nevedela som čo mám robiť, vždy som v panike volala jeho mame aby prišla, no neviem či to bolo riešenie. Naozaj v tom byte sa toho stalo veľa ja neviem niektoré veci s odstupom času nemuseli byť také vážne ako sa mi zdali je toho veľa písala by som aj do rána no niekedy uvažujem či by som aj ja nemala zájsť ku psychológovi a porozprávať sa aby som dostala objektívnu odpoveď a zobrať tam aj jeho aby sa s tým niečo vyriešilo. On je v určitých veciach dosť citlivý a myslím že som asi jediná osoba ktorá ho dokáže k niečomu dokopať aby so sebou niečo robil. Ďakujem veľmi za vaše názory
odpoved
3. 6. 2014 15:23:29
Všetko nejako začína a základy zlozvyku má pevne zakotvené. Vy ťažko posúdite, či ešte nejde o závislosť alebo už áno a takisto je to aj s agresiou (pretože ste zamilovaná a neobjektívna). Žiadny muž nemá právo siahnuť na ženu či vyhrážať sa ublížením na zdraví. Toto sa jednoducho tolerovať nesmie! Prvé roky je každý vzťah iný, potom sa situácia mení a ukáže sa osobnosť oboch partnerov taká, aká naozaj je. Pijan je pred štádiom alkoholika. Znie to kruto, ale on teraz viac ako Vás potrebuje odbornú pomoc, ale Vy nie ste jeho mama, aby ste boli zaviazaná mu pomáhať a čakať, či sa zmení alebo nie. Zoznam psychológov nájdete na internete. Skúste sa poprípade popýtať, na ktorého sú dobré referencie. Môj kontakt takisto nájdete medzi reakciami, už som ho tu nedávno v tejto sekcii dával. Odborník by mohol prísť na prvotnú príčinu zhoršenia jeho stavu a posúdiť, či je nutná ústavná liečba alebo postačia pravidelné návštevy psychológa, terapeuta. To musí chcieť ale on sám, nie Vy. Vidím, že aj Vy ste veľmi citlivá osoba a v každom človekovi vidíte viac dobrého ako zlého. Partnera si ale vždy môžeme vybrať a máme právo si vybrať takého, aby nás robil šťastnými, nie nás zarmucoval a trápil.
Lucinka999
3. 6. 2014 22:30:08
ja viem že alkoholizmus má viac fáz kým to dôjde k tej najhoršej ale nikdy som to tak nevnímala. Veľa som si o alkoholizme čítala, no on si vedel vypiť tak riadne vážne maximálne raz za mesiac za dva inak nemusel mať alkohol dostupný doma stále ja som mu dosť zakazovala piť. Pýtala som sa ho dnes či by mal záujem zájsť ku psychológovi a hneď to pochopil tak že si o ňom myslím že je psychicky narušený, neurazil sa no zarazilo ho že som sa na to pýtala. Myslím že skôr by prijal to s niekým riešiť cez internet ako ísť niekam osobne.On má pocit že už si všetko uvedomil že pochopil že alkohol mu v živote veľa vecí vzal a pokazil no nie som si istá na akú dlhú dobu to bude chápať. Ostáva len čakať a keď sa k tomu vráti už ma to viac nebude zaujímať, čo je s ním. Poznám ho a vždy som každému vravela o ňom len tie zlé veci ktoré urobil nikto ho nevnímal ako vhodného partnera pre mňa no nikdy som nikomu nepovedala čo robí dobrého, to sa u mňa akoby nedoceňovalo brala som to ako samozrejmosť že však to je normálne. Poznáme sa dlhšie ako sme spolu chodili, bol to môj sused takže som vedela o každom jeho pohybe kde a s kým bol, preto sa mi nezdá že by to malo byť až také vážne ako to opisujete, a zamilovaná už určite nie som tak ako kedysi, už veci vidím veľmi triezvo a zvažujem každý krok ktorý urobím. Myslím že z jeho chovania mi skôr vyplýva že by mohol byť citovo labilný keď si vypije lebo chvíľu je taký že má chuť sa biť s kamarátom a po chvíli precitne a začne plakať že mu je smutno že k nám nikto nechodí na návštevy a potom zasa sa to vráti do normálu. Môže to byť ono že by bol citovo labilný a strieda tieto nálady keď má vypité? Podľa situácie v ktorej sa nachádza niekedy keď mal vypité tak ani nebol taký že by sa schyľovalo k agresivite a len plakal keď sme sa o niečom rozprávali. Keď sme sa rozprávali o tom čo sa naposledy stalo tak mi povedal že ma radšej odhodí na posteľ aby sa mi nič nestalo ako by ma mal udrieť alebo hodiť na zem, to sa nikdy nestalo ani facku mi nedal a veľa krát aj udrel do steny alebo do chladničky od nervu keď sme sa hádali. Fyzicky ku mne vždy len na tú posteľ, no väčšinou mi ublížil psychicky tým čo rozprával že ma vedel uraziť alebo že som bola v strese keď som ho nenašla v byte alebo keď mi opitý volal že je v meste a nevie kde bývame, pritom si robil len srandu a už bol z diskotéky doma, ja som v strese volala jeho mame že či by ho nešla do mesta pohľadať a keď mu ona zavolala tak jej povedal že je doma že čaká na mňa, ja som bola na nočnej bolo 5 hodín ráno, on to nechápal že mňa toto všetko stresovalo, že som sa oňho bála, on mi vždy povedal že veď čo by sa mu malo stať, že jemu sa nič nestane. Neukazuje mi kontakty na vás neviem si vás nijako vyhľadať kto ste tak mi poprípade pošlite do správy alebo komentára kontakt ak ste niekto psychológ, moc sa tu v tom nevyznám :) ďakujem moc
odpoved
3. 6. 2014 22:56:34
marko.rhonin@gmail.com
odpoved
3. 6. 2014 23:00:07
Vidíte, mňa teraz napadlo - Povedal Vám niekedy, prečo je pre neho spoločné bývanie s Vami problémom, ktorý sa vyhrocuje alebo otvorene, čo mu na Vás prekáža, čo by ste spoločne mohli zmeniť? Zveruje sa Vám so svojimi problémami? Čo si myslíte Vy? Je niečo, čo by mu mohlo na Vás, na Vašom konaní a spolužití prekážať? Povedal Vám niekedy, čo ho núti zresetovať sa práve takýmto štýlom, ktorým ubližuje najviac sebe, ale aj Vám?
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]
3. 6. 2014 23:16:22
@Lucinka999: odpoveď nájdete vždy v zelenom rámčeku s fotkou a v zátvorke je napísané kto Vám odborne na otázku odpísal. Ostatné odpovede sú odpovede užívateľov pod ich "nickmi" a píšu sem svoj názor. Ale vrátim sa ešte k Vášmu problému. Každý človek má niečo v sebe pozitívne aj negatívne. Aj vraždu vieme vysvetliť tým, že vrah mal vypité, za iných okolností by to MOŽNO nespravil. Váš partner je agresívny a aj keď máte za sebou mnoho pekných chvíľ, je treba vidieť reálne riziko, že Vám môže ublížiť. Strach a stres ktorý ste pociťovala a pociťujete je preto, lebo vnímate toto riziko. Darmo budete mať pekný týždeň, keď si v nedeľu vypočujete, že ste nanič a hodí Vás niekto o posteľ a buchne si do zárubne. Výchova detí bude prebiehať ako?
odpoved
3. 6. 2014 23:16:29
Váš partner teda asi nie je veľmi vnútorne vyspelý a zrelý, keď ho stále drží zmysel pre nemiestne žarty a vážne prešľapy v správaní a partnerskom spolužití. Koľko že to má rokov? Jednoznačne by toho odborníka navštíviť mal, keď mu spôsobuje radosť to, že trápi iných..., keď ho to nejakým zvláštnym spôsobom uspokojuje. Ja síce nemám problém sa porozprávať aj s ním, ale lepšie by to bolo osobne s odborníkom vo Vašom okresnom meste, aby za ním mohol pravidelne dochádzať. Takéto veci sa riešia osobne, hoci napr. PhDr. Ondrejková je skvelá aj v elektronickej podobe.
Lucinka999
3. 6. 2014 23:29:45
On má tento rok 23 a ja o rok menej. Dnes som sa ho pýtala prečo sa to všetko pokazilo a s čistým svedomím vám tu môžem skopírovať to čo mi napísal. tak čítajte ak máte niekto záujem je to dosť dlhé....Vtedy to bolo uplne ine videli sme sa raz za tyzden a viac som si ta vazil bol som nedospely a bezhlavo som ta miloval kazdym kuskom mojho srdca nechcela si odomna nic len sme si uzivali jeden druheho aj s chybami ktore sme mali ci nemali vazili sme si jeden druheho a chceli citit pritomnost toho druheho a ako kazdy mlady bez rozmyslania sme chceli byt stale spolu a ako vztah pokracoval a cas ubiehal prisli sme az do tych ciech a tam sme boli spolu 24/7 zacala si odomna vyzadovat iste zmeny v spravani a podobne nakolko sme uz spolu byvali mlady sprosti a neskuseni ja som sa snazil ale uz toho bolo na mna moc ja ako nevyspely ale dospievajuci som to nevedel pochopit a tam sme sa zacali od seba oddalovat tak blizko sme boli ale coraz tazzsie sme si hladali cestuk sebe uz aj ja som ta zacal menit a jeden na druhom sme videli len to zle a toho dobreho bolo coraz menej a menej az sme sa vzdialili uplne ani sme si toho ani jeden nevsimli chceli sme uz ostat.navzdy spolu a zmenit toho druheho co najrychlejsie aby to bolo perfektne pre oboch ale ani jeden z nas sa nedokazal natolko zmenit aby bola ta druha strana spokojna a cim viac tym vuac sme videli to zle a nemilovali sa skor za to dobre aj ked sme mali obaja vela chyb...preco to predtym fungovalo aj s tymi chybami?preco to bolo krajsie a uprimnejsie vtedy s tymi chybami ako potom ked sme sa zacali tvarit ze sme sa zmenili na obraz toho druheho?lebo sme to neboli my ale len obrazok na ktory sme sa hrali...mozno aj preto sa to vsetko stalo ked uz sme byvali tu ja som od teba necitil ziadny zaujem nic ziadne odhodlanie ze s nim chcem byt cely zivot ja som to zacal kazit do toho ete tym co som stvaral ked som sa radsej isiel nadrbat ako byt s niekim kto o mna nie viditelne ale kto o mna nestoji a len ma sekiruje nadava mi hadame sa...sice sme byvali spolu ale myslienkami a pocitmi sme boli uplne niekde inde ja som chcel nieco od teba ty nieco odo mna obaja sme si sli to svoje a ani jeden si nevsimol ze ten nas vztah je uz davno rozpadnuty neustale hadky jeden s druhym uz nechcel nikam ist vzdy sme sa len pohadali vsade a ani jedneho to nebavilo len sme to nasilu drzali pokope ved taky dlhy cas straveny spolu nechcem zahodit no nie?a cim dlhsie sme boli spolu tym to bolo horsie a horsie...kde su tie casy ked som ti maval v nedelu ked si odchadzala a uz vtedy si mi chybala ako si mi kyvala z autobusu...teraz som sa ani netesil dom ked pridem z prace bo vzdy si ma ihned zavalila nejakymi povinnostami a ta neustala rutina a nie laska...laska ktora si nevsima chyby na tom druhom ale ceni si kazdu jednu malu chvilu stravenu spolu a to sme my uz nepoznali...
Lucinka999
3. 6. 2014 23:36:14
naše hádky vznikali aj na základe toho že nám to neklapalo v posteli, on to chcel príliš často a na naopak veľa krát aj kvôli tomu sme sa pohádali a on odišiel z domu a vrátil sa opitý, na druhý deň sme si to vysvetlili a všetko bolo ok. Viem že sme mali chyby obaja inak by to takto neskončilo no ja som len chcela aby sa choval zodpovednejšie, no možno som robila chybu aj v tom že mi občas vadili aj maličkosti. myslím že napísal v tom ,,slohu,, pravdu no ja som to tak vtedy nevnímala brala som to ako normálnu vec že mi doma pomôže, aj pomáhal no nie vždy, niekedy urobil aj sám od seba niekedy neurobil ani to čo som od neho chcela celý deň, podľa nálady. Čo spomenul to česko tam sme spolu prvý krát bývali aj pracovali keď som skončila školu boli sme tam 3 mesiace potom sme sa vrátili na Slovensko a odvtedy sme bývali spolu na byte.
Lucinka999
3. 6. 2014 23:43:59
mal to v živote ťažké, mama ho vychovávala sama má ešte ďalších 3 súrodencov a vie čo je to starať sa o dieťa, povedal mi že on by v živote nedopustil aby sa mu stalo to isté, že on by sa postaral, má nevlastného otca ktorý si vie vypiť aj keď by nemal, je chorý a máva záchvaty keď si moc vypije a jeho mama sa vždy veľmi o neho bojí, povedala som mu že nechcem v budúcnosti zažívať to isté pri ňom a že nech si konečne uvedomí že aj ja sa tak o neho vždy bojím keď si vypije, myslím že vie byť zodpovedný keď chce len stále čakám na to že dospeje a uvedomí sa nejako sa preorientuje na iné priority v živote, vedeli sme sa porozprávať o problémoch vyjasniť si vždy všetko nemali sme s tým nikdy problém, no jediný problém bol vždy ten alkohol.
odpoved
3. 6. 2014 23:48:36
Odhliadnuc od toho, že Váš partner je poetik, ešte si nestihol uvedomiť, o čom je pravý partnerský vzťah, ešte nestihol emocionálne dospieť. On zrejme chcel ostať vo fáze zamilovanosti navždy bez akýchkoľvek povinností, záväzkov, obety, kompromisov... a trebárs aj tých menej záživných vecí, ktoré do vzťahu patria. Neviem si predstaviť, že by ste do toho mali vychovávať dieťa - to by už úplne nezvládol a zložil by sa aj s pomocou alkoholu, aby unikol spod ťarchy zodpovednosti. Je mladý, áno, to mnohé veci vysvetľuje, ale na strane druhej - isté veci sú neospravedlniteľné a je otázne, či sa u neho zmenia vekom. Je stále dieťaťom, ktoré si neuvedomilo, že partnerský vzťah nie je hra, v ktorej môže beztrestne vypustiť z úst všetko, čo sa "podarí," alebo unikať od problémov smerom k alkoholu, ako to možno robia ľudia v jeho okolí, nevhodná partia, od ktorej sa neodstrihol. Zrejme nemal vzor v otcovi, inom mužovi v rodine, medzi kamarátmi, ale toto jeho aktuálne správanie neospravedlňuje, lebo vždy máme na výber. Vy ste takisto mladé dievča. Netrápte sa vecami, nad ktorými sa neraz musia trápiť zrelé ženy, ktoré sa už, žiaľ, musia pozerať aj na deti, prácu, zabezpečenie rodiny, bývanie atď. a nie je pre nich ľahké rozviesť sa. Určite by si priali byť ešte bezdetné a mladé ako Vy a hneď by od takéhoto partnera utekali, kade ľahšie. Zbytočne si nekomplikujte svoj mladý život.
Lucinka999
4. 6. 2014 0:20:03
on mi toto napísal kvôli tomu že ja som mu predtým napísala ako som bola spokojná v tom vzťahu kedysi keď sme boli mladí a zaľúbení, že to bolo všetko iné, nemali sme žiadne starosti že prečo sa to muselo zrazu tak zmeniť úplne na niečo iné a on mi na základe toho napísal toto, preto sa vám to možno zdá že chcel zostať v tej fáze no on mi to iba popísal ako to bolo a prečo sa to zmenilo. Každý by v tom chcel zostať s odstupom času no nejde to, ja by som sa tam tiež najradšej teraz vrátila a vymazala všetko zlé čo sa stalo, no ako sa hovorí všetko zlé je na ničo dobré. Vidí to tu aspoň niekto tak že by bola aspoň malá šanca na to že by sa mohol zmeniť k lepšiemu, že by všetko pochopil vďaka tomu že som odišla? Odkedy sme spolu bývali veľa krát sme sa tak pohádali že som si balila kufre a chcela som odísť no nejako sme to ustáli a on si po čase na to zvykol že sa len vyhrážam a nič z toho možno aj preto mu nič nebránilo robiť to čo robil lebo si bol mnou moc istý no potom prišla chvíľa keď pochopil že asi naozaj odídem a začal konať skratovo, nakoniec som odišla, mohol tým naozaj niečo pochopiť konečne alebo sú to len slová aby som sa k nemu vrátila? Napísal mi že mi dá času koľko chcem len aby som sa mu vrátila, vraj len plače po nociach a rozmýšľa nad tým aký bol debil, že teraz by všetko urobil inak a chce mi ukázať že všetko pochopil a že chce byť len so mnou. Ja sa tomu všetkému bojím veriť bojím sa toho čo keď niekedy zase príde taký skrat, čo keď to skončí ešte horšie? Keď sme spolu vonku všetko je v pohode a keď prídem domov začnem nad všetkým uvažovať či to bude mať ešte nejaký význam, čo ak svojím chovaním všetko zničil podobne. Mám pocit že stojím medzi dvoma rozhodnutiami a neviem kam urobiť ten krok aby bol správny
odpoved
4. 6. 2014 10:14:20
On potrebuje návštevy u psychológa, Vy zatiaľ nič neriešte, ani sa k nemu nevracajte, doprajte si čas. Niekedy čas pomôže našej nerozhodnosti..., ale všetko je len a len na Vás. S týmto Vám naozaj nikto neporadí, a keby aj, Vy budete hľadať dôvody, pre ktoré sa k nemu vrátiť, lebo mu chcete pomáhať a dať mu šancu. Aj keby mu sedenia u psychológa pomohli, mnohé veci má v sebe a môžu sa znovu prejaviť o 5 alebo o 10 rokov a to riziko je pomerne veľké na to, aby ste mu dobrovoľne vystavila svoje deti. Možno je Váš prvý, ale určite nie je jediný muž na tejto planéte a my sa tu nebavíme o roku, ale o celej Vašej budúcnosti a budúcnosti Vašich potomkov. Ja Vám držím palce, aj Vášmu bývalému priateľovi a prajem všetko dobré.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]
5. 6. 2014 21:44:26
Prečítala som si ten "sloh" od Vášho priateľa. Má niekto právo sa k Vám správať hrubo, ak od neho vyžadujete, aby Vám pomáhal v domácnosti? Alebo len preto, že mal ťažký deň Vás ponižovať? a pýtate sa, či sa mohol zmeniť a uvedomiť si všetko keď ste od neho odišla. No áno. On si uvedomil, že už Vás nemá. ALE to nič nehovorí o tom, že sa zmenil! Osobnosť sa nemení! Skúste predbehnúť emócie a znova sa pozrieť na fakty.
Admin [Administrátor]
6. 9. 2016 8:29:16
Téma uzavřena !!!

Nevěra Žárlivost Strach a Fobie Panická porucha Partnerské vztahy