Sociálna fóbia a komplexy menejcennosti
Dobrý večer.
Mám 21 rokov. Neviem ani kde začať, všetko sa to kopí a stále mám pocit, že tých problémov je čím ďalej, tým viac, vždy som si hovorila, že to zvládnem a že to nie je až také vážne, ale badám na sebe, že to už normálne nie je a neviem si sama pomôcť. Vždy som bola introvertný typ, nemala som nikdy rada miesta, kde je veľa ľudí. Už na strednej škole som to ťažko znášala, každý boží deň v momente ako som nastúpila do autubusu som bola v strese až kým som neprišla domov. Keď som v spoločnosti ľudí, hrozne sa podceňujem, stále mám obrovský strach z toho, že budem kritizovaná, neviem byť sama sebou, a vôbec si neverím. Na strednej som to nejak prežila. Po škole som nechcela o vysokej ani počuť, pretože som vedela, že by to bolo este väčšie utrpenie a už som to nechcela zažívať znova. Rok som si nenašla normálnu prácu, tak sme sa s kamarátkou dohodli, že predsa pôjdeme na vysokú. Ja by som aj chcela dalej študovať, ale tento chorobný strach mi to nedovolí. Keď sme mali imtrikulácie a povedali nám, že budeme po jednom chodiť a vyslovovať sľub, keď som to počula, ja som začala normálne nahlas dychčať, úplne som bola ako šialená, chcela som odtiaľ utiecť! Ja nezvládam situácie, keď sa mám postaviť pred ľudí a nie to ešte niečo povedať! Mimochodom od základnej školy mám stres už len z čítania, v 9. triede ma vyvolala učiteľka čítať a vtedy prvý raz sa mi stalo, že som nedokázala dočítať text, ako keby som sa začala dusiť, sama som tomu nechápala. Proste som ho ani nedočítala, začala som cez prestávku plakať, nevládala som z dychom, bola som totálne vystresovaná. Odvtedy sa to somnou ťahá, vždy, keď sme mali niečo čítať na strednej, chytila ma panická hrôza. Akonáhle som mala prečítať dlhší text, viac ako dve - tri vety, koniec. :( Teraz prvé týždne na vysokej boli iba prednášky, tam som chodila. Neskôr nám začali dávať seminárne práce a nastal problém. Totižto, ja ked sa postavím pred ľudí, ja si TOTáLNE NEVERíM. Ja sa už nedokážem ani nič naučiť, pretože vždy myslím na to, ako si stupnem pred všetkých a totálne sa položím. Riešila som to tak, že som sa v škole odvtedy ani neukázala :(Ja mám zo seba hrozné komplexy, nie som so sebou spokojná, neznášam sa. Vo všetkom zlyhávam :( Ja ani neviem, čo ma napĺňa, nemám žiadne koníčky, nikam už nechodím, jediné, čo ma naplna je šport, raz za čas si idem zabehať, ale s tým to tiež nesmiem preháňať, pretože som prekonala operáciu srdca športovať môžem iba mierne. Vždy som chcela chodiť do posilovne, behať pravidelne, no nemôžem. Môžem akurát tak ísť na prechádzku so psom:(Neviem, od čoho sa mám odraziť, som na seba dosť prísna, niekedy napríklad mám chuť sa ísť niekam zabaviť, poriadne sa odviazať, ale moje svedomie mi to nedovolí, pretože sa snažím byť za každých okolností slušná ako som bola vždy vychovávaná. Proste, neviem si to dovoliť a potláčam tak svoje určité potreby. Bojím sa, ako na to zareaguje okolie, Veľmi ma trápi, čo by si o mne mysleli, tak sa radšej stránim a držím sa v ústraní. Ah, neviem si ani predstaviť, kde si vôbec nájdem prácu, pretože ak to bude medzi ľuďmi, tak to nebudem zvládať. Veď ja mám problém ísť do obchodu, ja vtedy úplne sčerveniem, začnem sa triasť, stále si všímam ľudí okolo.. Už neviem ani dýchať normalne, ja vždy začnem dýchať akosi prirýchlo, mám veľa vzduchu v pľúcach a mám pocit, že ajtak nemám dosť kyslíka, neviem to opísať. Toto ma už naozaj ničí, teraz klamem kvôli tomu rodičom, oni si myslia, že chodím do školy, no ja chodím už len na intrák. Tam som celý deň zatvorená a som na PC. Bojím sa ísť niekam von, radšej nikam nechodím. Mám pocit, že nie som absolútne ničoho schopná, môj život prestáva mať zmysel, nič nedokážem. Posledné 4 dni nemôžem dokonca spávať, som hore do 4-tej kým akotak zaspím a keď sa prebudím, znova celý deň o ničom. Vkuse som vystresovaná, čítala som aj motivačné knihy, knihy o sebavedomí, ale proste nepomáha mi to, už som naozaj zúfalá, nikdy v živote by som neovedala, že sa mi toto môže stať. Prosím POMOC :(
Mgr.Vrankova [Psycholog] Váš problém ste popísala veľmi komplexne, a je z toho úplne jasné, že sa nebude dať pomocť cez net. Takýto psychický stav a procesy, ktoré zažívate sa vytvárajú postupne, rozne sposoby reagovania, obranné mechanizmy a podobne. Preto nie je možné dostať sa z nich pomocou nejakej rady. V tejto fáze si pravdepodobne nebudete vedieť pomocť sama. Nechcem Vás strašiť, ale viem, že ísť k psychológovi, či psychiatrovi je náročnejšie ako k akémukoľvek inému lekárovi.
Na druhej strane Vám zaručene pomože. Viem, že je ťažké sa odhodlať, ale sama vidíte, ako sa stále viac "zamotávate" a neviete von. Práve s odborníkom možete prísť na to, odkiaľ Vaše problémy pochádzajú a skúsiť natrénovať nejaké prostriedky zvládania. Bolo by fajn začať s psychológom a terapiou a naozaj lieky nechať na neskor, prípadne, keď to bude už naozaj nezvládnuteľné. Ja napriek všetkému cítim vo Vás zdroje, s ktorými by ste to mohla zvládnuť.
Moc držím palce!