Dobrý deň.
Takže začnem tým že som mala kamaráta. Tento kamarát sa do mňa zamiloval a tri roky za mnou chodil s tým že chce vzťah. Mne na ňom záležalo ale nič som k nemu necítila. Po troch rokoch a pokazených vzťahoch sa vo mne niečo zlomilo a ja som sa do neho zamilovala. Začali sme spolu chodiť a ja som otehotnela. Chodila som na týždňovky do práce. Viem že chodil hocikedy vonku s kamarátmi na chaty a diskotéky. Kým som bola tehotna nevadilo mi to no keď sa nám narodil syn žiadala som od neho aby bol stále pri nás. Nakoniec bol u mňa každý deň a niekoľko krát som sa dopočula že išiel von s partiou. Začala som žiarliť a začala som ho kontrolovať lebo som sa bála že si nájde nejakú inú ženu. Veľa krát som kvôli tomu plakala snažila som sa mu dať priestor no keĎ za mnou prišiel čakalo ho milion otázok kde bol ským bol? Nakoniec sa somnou rozišiel s tým že chce viac slobody keďže bol študent vraj to všetko nezvláda. Bola som za ním s tým že sa zmením a dám mu priestor. Odvtedy som sa zmenila ja aj on všetko bolo v poriadku. Chodili sme spolu von hocikde ma volal. Týždeň dozadu munapísalo jedno dievča s ktorým v minulosti niečo mal. Ja som začala žiarliť pretože si kvôli nej zmenil heslo na mobile. Začala som ho kontrolovať chodiť za ním chcela som vidieť či si s ňou píše. Pred troma dňami sa somnou rozišiel. Povedal mi že ma miluje ale že mi nechce ubližovať. Teraz chce aby sme boli spolu v kontakte a aby boli z nás kamaráti. Príde mi to tak že si nieje istý či chce o mňa prísť a možno si to len nahováram. Nepovedal mi ani poriadný dôvod prečo sa chce somnou rozijsť. Ja neviem čo mám robiť ďalej či sním byť kamarátka alebo nie? Predsa len k nemu niečo cítim. A potrebujem vedieť či je ten rozchod naozaj definitívny. Ďakujem.
Dobrý deň Julinka456. To, či je rozchod definitívny sa dozviete, keď s priateľom budete komunikovať. Váš vzťah nie je len o tom, že dnes sa "frajeríme" a zajtra nie. Máte spolu dieťa. Na to nezabúdajte. Nie je to vzťah len "ja a ty", ale "my". Takže odpoveď, či máte byť s otcom Vášho dieťaťa kamarátka je absolútne jasná. "ÁNO, ak chcete, aby dieťa malo otca". Porozprávajte sa znova spolu a riešte problémy, ktoré máte. Utiecť zo vzťahu je to najjednoduchšie. Ale ak máte fungovať ako rodina, tak musíte občas aj bojovať s problémami.
Komentáře uživatelů ...
nie som síce odborník, ale myslím, že si za tú situáciu môžete predovšetkým Vy sama. Žiarlivosť sa dnes niekedy mylne označuje za dôkaz lásky. Lenže je to skôr dôkaz vlastníctva a to nie je láska. Pokiaľ sa skutočne vnútorne nezmeníte, tak sa k Vám pravdepodobne nevráti. Ten rozchod nemusí byť vôbec definitívny, záleží na Vás. Ak by s Vami zotrval napriek Vašej žiarlivosti, tak by ho to vnútorne ubíjalo a mohol by napr. začať piť, alebo byť agresívny. Každý človek potrebuje slobodu. Vzťah je o dôvere. Ak nedôverujete, že Vás skutočne ľúbi, žiarlite a kontrolujete, vzťah stroskotá, pretože druhému robíte zo života peklo, nerešpektujete jeho individualitu a slobodu, nedôverujete mu. Rozhodne odporúčam nebyť k nemu ľahostajná, nezačať ho nenávidieť alebo viniť. Treba si uvedomiť, že to na čom nám najviac záleží a na čom závisíme postupne stratíme, aby sme sa naučili, že na tom náš život nestojí. Snažte vnútorne prijať celú situáciu a odpustiť jemu aj sebe a prestať žiarliť. Možno by bolo dobré prehodnotiť aj vzťah k sebe samej. Ak žiarlim na iných, mám pocit, že sama nie som dosť dobrá a ostatní sú lepší. Žiarlivosť je veľmi agresívna emócia, ale predovšetkým agresívna voči nám samým. Určite sama viete aký príšerný a ničivý pocit to je. Doprajte si starostlivosť o seba, uvedomte si svoje pozitívne stránky a prednosti, prijmite svoje nedostatky a prajte radosť a šťastie ľuďom vo svojom okolí. Určite sa potom hojnosti a radosti dostane aj Vám :)
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]