Nechuť k životu
Zdravím, mam dost vážny problem a to nechuť k životu...
Kde začať? Mam 17 rokov, bývam v menšej dedine a som gay. Nemám žiadnych pravých kamarátov, len takých "na oko" , nikdy som nezažil lásku, ci uz od rodiny, kamarátov alebo od partnera, ktorého somé este ani nemal pretože nikto to omne nevie pretože sa bojím reakcie okolia aj rodiny. Vsetci by sa mi otočili chrbtom...co to hovorím tí uz dávno chrbtom otočeni su. Nemám sa komu vyspovedať, nikto by ma nepochopil a na nikoho sa nemôžem spoľahnúť. Za cely svoj život som od nikoho nepočul slova ako "mam ta rad".hociaku pochvalu alebo nieco co by ma zahrialo pri srdci.Neviem co somnou bude dalej, nemám chut k životu, nemám chut sa baviť s ľudmi, spoznávať nových ludi. Som utiahnutý sam do seba a to ma zožiera najviac. Mam taký pocit ze moje dusevne zdravie sa odzrkadľuje na mojom fizyckom zdraví. Preplakal som uz x noci a dalších x pravdepodobne aj preplacem. Nikdy by som si nemyslel ze moj zivot bude takýto bezvýznamný... Ak mam pravdu povedat uz som uvažoval aj o samovražde, viem ze to je hlúposť, ale ked chitim slabú chvíľu uvažujem nad hocičím. Prosim vas poraďte mi, čo mam so sebou robiť? Nedokážem sa zmieriť sam so sebou a s tym cim som. Ako mam nabrať "druhý dych" do života. Ako mam byt štastný?
Za odpoveď ďakujem.
Dobrý deň Zdeno420. Nemáte ani jedného spolužiaka alebo kamaráta, na ktorého by ste sa vedeli obrátiť? ak nie, treba skúsiť hľadať v čom ste dobrý. Každý človek v niečo vyniká, má talent alebo ho minimálne niečo baví. Sú ľudia, ktorí nájdu zmysel života potom práve v tom, že druhým ukážu svoju jedinečnosť. Môže to byť hocičo. Napríklad môžete dobre vedieť hrať na nejaký hudobný nástroj alebo vedieť pekne kresliť. Ak nie, všetko sa dá naučiť. sú krúžky, kam sa môžete prihlásiť a cez spoločnú záľubu si tak nájsť nových kamarátov. Takto by som začala aspoň ja. Nie je dôležité nájsť hneď partnera. To ešte len príde a verte, že budete počuť tie slová: "mám ťa rád". Na svete žije veľmi veľa gayov a mnohí si myslia, že nikdy nikoho nestretnú. Ale to majú pocit aj heterosexuálne orientovaní. Nepoznám človeka čo by niekedy nemal pochybnosti o tom, či si nájde niekoho druhého.
Skúste sa teda poobzerať po nejakej aktivite, ktorá by Vás bavila. Hoci aj chodiť behávať alebo plávať. Možno vo Vašom meste niekto hráva spolu futbal a môžete sa pridať. Ak však Vaša beznádej bude pokračovať, určite zájdite za psychiatrom, aby zdiagnostikoval, či sa u Vás nejedná aj o depresiu.
Komentáře uživatelů ...
Pěkný večer,
k vašemu příspěvku vám chci napsat jednu podstanou věc - váš život určitě není bezvýznamný, tím si buďte jistý. Jen se vám třeba zatím nepodařilo potkat člověka, se kterým si budete rozumět a který bude rozumět vám. Píšete, že žijete na malé vesnici. To je samo o sobě dost znevýhodňující. Jednak máte menší okruh lidí, se kterými přijdete do styku, a určitě máte i obavu, jak by vaše okolí, které se vzájemně asi zná, přijalo vaši odlišnou sexuální orientaci, proto se spíš "schováváte do kouta". Musíte si víc věřit, třeba zrovna zítra potkáte někoho, s kým navážete velmi pěkný vztah. Jistě studujete střední školu, po jejím ukončení se můžete dostat do jiného prostředí, jiného, většího města, kde najdete určitě nejednoho vám blízkého člověka, a pokud o to budete stát, určitě i spoustu opravdových přátel. Nepropadejte pocitu nepotřebnosti, je před vámi kus života, který si můžete udělat velmi krásným. Věřte, že nejste sám, kdo momentálně trpí pocitem osamění, takových lidí j víc. To se ale může kdykoliv změnit. Záleží jen na vás, kolik odvahy a odhodlání budte mít. Držím vám palce.
PhDr.Ondrejkova [Psycholog]