Čo z toho vyplynie?
Moja vnučka má 18 rokov. Je hrozne klebetná. Nevesta a syn jej všetko veria. U nás ohovára ich /samozrejme, že som ju
vždy usmerňovala v tom zmysle, že musí rešpektovať rodičov/,
nevesta i syn si ju zastávajú. Keď som im to vyčítala, vrieskali na mňa, že oni jej veria, že veď je jediná dcéra.
Ako 15 ročná zostala tehotná: To je tá dôvera, opýtala som
sa nevesty? Hnevajú sa ešte viac len preto, že sme s manželom chceli dobre. Čo môžeme robiť? Ako pomôcť sebe aj
vnučke, keď si mladí nedajú povedať? Nikdy sme sa do nich
nestarali. Pomáhali sme, kde sa dalo, ale podľa nevesty a syna nič nedostali. Nás za 2O rokov manželstva nepozvali ani na obed, či že by boli ponúkli aspoň obloženým chlebíkom, vždy bolo len čo ste dali, dali ste málo. Čo vôbec nie je pravda. Svatovci ani zďaleka nedali toľko, ale
nevesta vždy podpichovala syna, čo všetko pre ňu rodičia robia. Koľko zaváračiek má od nich. Určite /keďže som bola
svedkom/ nedostali toľko ako sme im dali mi. Nikdy mi však
nevrátila poháre, či prejavila vďačnosť za čokoľvek čo dostali. Vždy jej bolo málo a ešte ma osočila, že ich ohováram. Nedajú si vysvetliť, že to nie je pravda. Mám veľa priateľov a vážia si ma práve preto, že nerobím klebety, vždy každému pomôžem, každého si vypočujem. Hoci
som mala náročnú prácu od detstva bola vnučka u mňa
od piatka do soboty. Bola milá, pokorná. Neskôr ju nevesta
so synom začali vypočúvať, čo sme jej dali, či nedali, ako
sme sa chovali. Samozrejme, že si začala vymýšľať. Nikdy sme jej neublížili. Keď starký s ňou milo žartoval - rečami, hneď volala domov. Je toho veľa, ale myslím, že toto postačí. Poraďte prosím, sme zúfalí.
Kacenka [Porodní asistentka]