62103 nelka321 - 18. 7. 2016 8:34:39

Mám strach

Dobrý deň, mám 19 rokov a som zúfala. Prednedávnom som odpadla v malom obchode (asi 3 mesiace dozadu) trvalo to asi max minútu a odvtedy mám strašný strach. Moja doktorka mi povedala, že to kludne môže byť aj nejaká panická porucha alebo tetánia. Samozrejme som si o tom prečítala na internete a odvtedy sa bojím tých záchvatov. Nikdy som síce žiadny záchvat nemala, ale teraz aj ked niekde idem tak nerada chodím sama, lebo si predstavujem ako dostanem záchvat alebo ako zasa odpadnem a budem tam sama a ostatní ludia sa budú namna len pozerať. Tiež som zistila že nemám odvahu ísť ďaleko od domu lebo si myslím, že ak by sa niečo takéto stalo tak mi nebude poskytnuta zdravotná pomoc. Prekonám sa a idem sama aj do toho obchodu, ale som tam nervózna a chcem ísť čím skor preč. Myslím si, že som na tom bola už aj horšie niekedy som len vyšla z domu aj s mamou napríklad a bollo mi zle teraz to už také nie je ale stále usím myslieť na tie záchvaty, že čo ak ich dostanem. Neviem ako prestať nato mysliť, snažím sa čitáť všeliaké ezoterické knihy, chvílu sa dívam na svet optimistikejšie, ale aj tak sa vždy vrátim k týmto negatívnym myšlienkám. Pani doktorka, myslíte si, že mám tetániu, alebo panickú poruchu?? Občas cítim také mravčenie v rukách, ale mám pocit že to je úzkosť. Neviem. Nikdy som nemala nejaký výrazný stres ani som sa ničoho nebála, ale odvtedy ako som bola u tej doktorky potom čo som omdlela sa to celé zmenilo. Všetko si predstavujem len negatívne a potom sa bojím. Nie nejako extra, ale napríklad keď sa bojíte, že zmeškáte autobus. No a verejná doprava je ďalšia vec... Od vtedy sa tomu vyhýbam, čo mi tiež prekáža. Rada som cestovala autobusom, vždy som si zapla pesničky a dívala sa von oknom a teraz mám z toho hrôzu. Keby ste mi vedeli poradiť budem Vám veľmi vďačná.
Ďakujem Vám za vašu odpoveď a čas.

MUDr.Ciefova MUDr.Ciefova [Internista] - Dobrý den, už jsem to tady psala několikrát, že není důvod se ničeho bát, že "tetanie" z úzkosti, strachu, není žádný závažný záchvat, který by někoho ohrozil na životě. V podstatě by se takový pacienti ani neměli vozit do nemocnice (stejně si tam většinou poleží jen pár hodina jdou domů), ale vozí se tam kvůli tomu pocitu, že mají u sebe lékaře, aby se rychleji dostali do pohody.
Jinak je nejlepší, když u sebe budete nosit pytlík, a v případě, že ucítíte, že to na vás jde, začala dýchat do něj a přešla na čerstvý vzduch, tím zabráníte dalšímu rozvoji brnění, ev. spasmů svalstva.
Tím, že se budete bát toho, "co by kdyby", a stále o tom přemýšlet, tak si nepomůžete. V životě vás potká ještě hodně horších věcí, setkáte se s mnoha horšími nemocemi, a pokud si každou budete takto připouštět, moc si nepomůžete.
U vás vidím úzkostnou poruchu osobnosti, vše si moc berete, nad vším přemýšlíte a ve všem vidíte jen to negativní, což váš strach ještě zhoršuje. Musíte se na všem pokusit hledat to pozitivní, když vyjdete s kamarádkou do obchodního centra a zvládnete to "bez záchvatu", říct si, že ono to jde a půjde to tak i dál...

Komentáře uživatelů ...

nelka321 - 18. 7. 2016 11:39:40

Ja som sem písala prvýkrát, potom čo som videla fanpage na FB. Ja som nikdy žiaden záchvat nemala ani by ma nič takéto nenapadlo keby mi to tá doktorka nepovedala. Normálne ľutujem, že som k nej vôbec išla. Ja sa snažím chodiť aj do obchodných centier však musím lebo by to potom mohlo prejsť do štádia že tam ani nevkrocim. Len niekedy som tam nervózna, lebo sa bojím že znovu stratím vedomie aj keď to nebolo nič hrozné, prípadne ten tetanicky alebo pancky záchvat, o ktorých som si akurát tak len prečítala a nejako vsugerovala že sa mi môžu prihodiť. Moja mamina mi stále hovorí, že to je už za mnou že som málo píla a telo mi tým kolapsom dalo najavo že mi ten pitný režim chýbal ale ja sa cez to akosi neviem preniesť. A navyše aj ona párkrát omdlela, tiež mám po nej aj nižší tlak, aj si to hovorím, ale potom keď už príde na to, že kdesi ísť tak to už nejde. Máte pravdu všetko vidím negatívne a popri tom mi žiadne reálne nebezpečenstvo nehrozí. Len ja sa strašne bojím tej rezanie a panickej poruchy.. strašne som ostala vyplašená keď som si o tom prečítala žeby som to mohla podľa mojej doktorky mať. Snažím sa stým bojovať a aspoň túto kde bymav v takom mini mestečku ísť sama na poštu alebo do obchodu. Mám v pláne navštíviť aj psychologičku a ešte by som sa chcela opýtať, či neviete či sa takáto úzkostná porucha dobre liečiť?

nelka321 - 18. 7. 2016 13:05:57

A dá sa z toho úplne vyliečiť??? Že budem taká ako predtým? Nebudem nič riešiť ani sa ničoho báť?

JanD - 29. 7. 2016 0:40:01

Z vlastnej skúsenosti ti môžem povedať, že sa to výrazne zlepší, chce to len čas. Zažil som presne to isté, čo ty, keď som mal 21 rokov - z ničoho nič kolaps, po ktorom prišlo podozrenie na tetániu. Spočiatku som tak ako ty nemohol nikam chodiť, stále som sa bál, že odpadnem. Preto ti odporúčam, ak by tvoj strach neprechádzal, skús vyhľadať psychologickú, resp. psychiatrickú pomoc. Netreba sa za to hanbiť, tetanických, úzkostných a panických porúch je teraz neúrekom a dajú sa pri správne nastavenej terapií úplne vyliečiť. Keď nepomôže autogénny tréning (skús si ho vygúgliť a osvojiť si ho), pomôže psychoterapia, resp. neškodné a dočasné užívanie liekov, ktoré navodzujú dobrú náladu. Hlavne sa na to nesústreď, nájdi si iné činnosti, ktoré môžeš vykonávať aspoň doma a zamestnaj mozog. Časom prípadne skús začať s krátkymi vychádkami na miesta, ktoré poznáš, a postupne pridávaj vzdialenosť a čas, ktorý stráviš mimo bezpečia domova, to pomáha. ;)

nelka321 - 29. 7. 2016 9:54:08

JanD: A mal si nakoniec tú tetániu? Ja osobne si myslím, že nič také nemám, len vieš vtedy som proste sledovala na sebe úplne všetko, ke´d som si prečítala príznaky tak samozrejme som ich aj mala až na ten záchvat. Ja už chodím vonku už nemám taký strach ale skôr strašnú nervozitu a nechcem chodiť na miesta, ktoré nepoznám, alebo kde je veľa ľudí resp. idem ale som strašne nervózna, ale keď si dám pivko je to OK :D :D. A teraz si ako na tom? Už si v pohode? :)

nelka321 - 29. 7. 2016 9:57:17

Jasné, že už to je lepšie, už sa ták známych miest nebojím, ale stále na dlhé vzdialenosti ísť nechcem. Ja som sa bála ísť aj sama do obchodu čo mám kúsok, teraz už idem ale som nervózna hlavne v rade pri pokladni noa asamozrejme, že keď na to myslím tak mi je zle potom.

nelka321 - 29. 7. 2016 10:37:44

Ešte ak by ti neprekážalo nejaký kontakt :) Mail alebo FB ak máš :)

JanD - 29. 7. 2016 23:44:07

Tetánia sa nakoniec na vyšetreniach nepotvrdila. :) A možno ju nemáš ani ty, netreba sa zbytočne obávať. Chápem ťa, tiež som po tom zážitku veľa študoval na internete a zbytočne som sa tými informáciami nechal vystresovať. Nervozita bude postupne opadať tým, ako sa budeš oťukávať práve postupným predlžovaním pobytu na neznámych miestach, chce to len trpezlivosť a skúšať pomaličky krok za krokom aj tie dhlšie vzdialenosti a preľudnené miesta... Tiež som mal nepríjemné pocity v obchodoch, avšak čím viac som sa týmto situáciám vystavoval, tým sa postupne pocity zvoľňovali, až nakoniec ustúpili úplne. ;) A hlavne sa neboj, čo bude ak by sa ti to stalo znovu. Nič nebude, svet sa nezrúti, treba znovu vstať a popasovať so životom. :) Ak by si sa chcela o tom ešte porozprávať, môžeš mi napísať na mail johny3642@email.cz ;)

Operace neproběhla úspěšně.

Healthy & Rich, s.r.o. © 2019 (3.0.6305.15317)