Zaspávanie
Dobrý deň, poprosím Vás o Váš názor. Môj synček má takmer 2,5r a občas mávame problém so zaspávaním, týka sa to najmä poobedného odpočinku. Synček je taký mamikin "cicík",možno aj tým, že bol takmer do dvoch rokov kojený, mne to v podstate vôbec neprekáža, je môj poklad. Naše každodenné uspávanie je nasledovné, najskôr porozprávam synčekovi obľúbené rozprávky, potom postupne zaspinká, niekedy to trvá aj vyše polhodinky až hodinku.To by mi ani nevadilo, skôr mi vadí, že syn občas strašne vzdoruje a nechce spať, pritom sa mu ústocká otvárajú a je unavený, ale on skáče po posteli, vrtí sa a nie a nie v kľlude ležať, občas to musím riešiť veľmi radikálne a to, že si ho pritisnem k sebe a nedovolím mu, aby vystrájal, tak trošku ho spacifikujem, hnevá sa, začne plakať,avšak po chvíľke pekne zaspí. Ja som si však nie istá, či je to správne. Totiž fyzické tresty /jedna po riťke/ sú u mňa skutočne výnimkou, robím to veľmi nerada a tak to riešim týmto spôsobom. Takto mu nijako neublížim, len mu nedovolím na chvíľku skákať a vymyšlať, držím ho v náručí a pár minút nepustím, aby sa ukludnil. Mám trpezlivosť a k tomuto pristupujem, až keď si už neviem rady. Robím chybu? Ako by ste to riešili vy? Pekne ďakujem
Nie, nemyslím si, že by ste niečo zlé robila. Dieťa musí poznať svoje hranice. Oni veľmi radi skúšajú trpezlivosť rodičov a overujú si svoje hranice. Vy musíte byť v tomto zásadová, a keď raz niečo rozhodnete, tak to musíte aj dodržať. Pokiaľ objatie nie je veľmi silné, čo podľa toho čo píšete asi nie, tak nie je na tomto spôsobe nič zlé, hlavne keď dosiahnete, aby váš syn zaspal. Možno skúste, že ak nebude pekne ležať, tak že nebudú rozprávky, a keď začne poskakovať, tak prestanete čítať. Uložite ho do postieľky a oddýdete. Potom určite veľmi rýchlo pochopí, o čo svojím vyvádzaním prichádza. Deti sú malý vymyselníci, stále nás skúšajú a určitým spôsobom pokúšajú, aby sme im všetko čo chcú dovolili, ale to nie je možné.
Komentáře uživatelů ...
Som Vam vďačna za Vasu promptnu odpoved. Svojim nazorom a radou ste mi velmi pomohli. Objatie nie je v ziadnom pripade silne, vlastne si cez neho dam len ruku ako zabranu, aby mi neusiel a nevymyslal..Velmi by sme chceli s manzelom druhe babatko, este jeden takyto pokladik, aj ked je vymyselnik a sintrik, snazime sa uz 5mesiac/ ale to patri do inej poradne kam som Vam uz tiez pisala a velmi ste ma psych. podporili/, takze syncek si raz asi bude musiet zvyknut zaspavat ovela rychlejsie a mozno aj sam v izbicke, to este len bude vzdorovanie,ale viem, ze to zvladneme /aj s Vasou pomocou/!Mna len mrzi ked zaspavame s placom, syncek sa casto /takmer kazdy den/ v noci zobudi, objime ma a povie "mamka jubim ta"! To su pre mna neopisatelne krasne a tie najuprimnejsie slova, vtedy mam vycitky a je mi luto ked musim byt razna..Este raz Vam pekne dakujem a som rada ze Vas mam!Lila
Ja viem je to veľa emócií na raz, a niekedy sa tým malíčkým nedá odololať, ale vedzte je to len na dobro veci a oni vám budú veľmi vďační. Oni na ten plač hneď ako zaspia, aj zabudnú. Plač nie je zo žiaľu, ako pačeme mi dospelí, ale je to prostredok, ktorým dosahujú čo chcú, lebo je to nás dospelých veľmi účinné. (pôrodná asistentka)
Pekne ďakujem aj Vam.. Ked som bola so syncekom tehotna, chodila som na predporodne cvicenia k jednej zlatej porodnej asistentke, neskutocne mi posedenia a cvicenia s nou pomohli. V nemocnici som snad jedina na izbe vedela ako spravne kojit dietatko, sestricky si tam s nami velku starost zial nerobili...Som velmi rada, ze su ludia ako vy, nesmierne nam pomahate...Lila
Kacenka [Porodní asistentka]