Pocity úzkosti a strach
Dobrý deň, mám 16 rokov. Už skoro jeden a pol roka mávam pocity úzkosti. Hľadal som na internete, čo by mi mohlo byť strasne som sa bal.az pred par dnami som nasiel clanok o anxiete a ked som si ho precital tak som zistil ze mam skoro vsetky priznaky...mavam strasne pocity uzkosti,strach ze zomriem,tazsie sa mi dycha...strasne sa bojim o svoj zivot lebo si namyslam stale nejake choroby..obcas ma picha pri srdci a vtedy obcas dostanem zachvat a bojim sa ze prisiel infarkt...ked som si precital ze to moze byt nieco so psychikou uz som nemal az taky strach o srdce atd...ale aj napriek tomu sa stale bojim dostavam zachvaty strach zo smrti stazene dychanie...nemam sa komu zdvoverit o svojich pocitoch a tiez nechcem aby ma poslali ku psyiatrovy...da sa tych zachvatov a strachu nejako zbavit??viete nieco o tejto alebo inych poruchach ktore su tomuto podobne??nejake rady...dakujem
Ja viem, že nie je ľahké si priznať, že by ste mal nejaký psychický problém, ale vy ho proste máte a je to normálna diagnóza ako jkeď máte chrípku a treba s tým ísť k lekárovi ( v tomto prípade k psychiatrovi), aby presne stanovil diagnózu a následne vás liečil. Dá sa s tým pracovať, ste mladý a oplatí sato riešiť hneď v začiatkoch. Nemáte sa vôbec za čo hanbiť. Mnoho ľudí má podobné problémy a treba s nimi pracovať a postupne s pomocou odborníka / psychiatra sa dajú tieto problémy odstrániť. Takže ja na vašom mieste by som neváhala a išla k nemu. Veľa šťastia a skoré uzdravenie.
Komentáře uživatelů ...
Ahoj, ak som dobre pochopila tak fyzicky si v poriadku?! v prvom rade by som Ti poradila aby si s tym nebojoval len sam. Skus sa zdoverit osobe ktorej doveruje (rodic, kamarat..). Ked sa ti to zda trapne a nechces aby o tom vedeli, je dobre sa o tom porozpravat s niekym nezainteresovanym, kto ta nepozna a to najlepsie so psychologom (nie psychiatrom).
Psychiater predpisuje lieky ale psycholog sa s tebou bude len rozpravat.
Mozno by bolo dobre dojst na pricinu tvojho strachu…ci nemal niekto z tvojich blizskych infarkt alebo neumrel na tie choroby ktorych sa najviac bojis.
Hlavne je si uvedomit ze je to len strach, neopodstatneny a nejako presvedcit a ukludnit sam seba. Mozes si napriklad dookola opakovat, ze si v poriadku, si zdravy, citis sa dobre atd. …vsetko pozitivne a ukludnujuce co ta len napadne.
Hlavne je prehlusit negativne myslienky tymi pozitivnymi.
Drz sa , Vela stastia.
Dakujem vam velmi pekne za rady...aj ked som v poslednych dnoch dostal zachvat tak som sam seba presvecil ze to je len v hlave ze mi nic nieje a po chvilke to preslo...ja viem ze by som mal ist za psichologom ale neni to pre mna take lahke...pokusim sa nieco robit...dakujem vam este raz....
Viem, že nie je, ale on vám s tým pomôže a vy si potom môžete úplne v pohode užívať život bez aták strachu a úzkosti, Určite to stojí za to!
ale stale mam strach ze pricinou mojich problemov moze bat aj nieco ine...doma si meriam tlak ked som v klude a mam ho zvyseny tocieva sa mi hlava aj ked nie velmi ale je to nepriemne a tazsie sa mi dycha.....
Vyhľadajte odbornú pomoc!
ahoj. je to tazke ale naozaj chod .. cim dlhsie to budes odkladat tym to bude horsie ani nie tie ataky tie sa pomaly naucis zvladat ale to ze sa ti tocieva hlava a necitis sa dobre a to ti pisem z vlastnych skusenosti .. prvy krat som dostala panicke ataky pred asi 8 rokmi ked som mala 22-23rokov a do dnesneho dna som neni uplne v poriadku a to prave z toho dovodu ako ty najskor som envedla so to moze byt a bala som sa ze som chora .. potom som absolvovala vsetky mozne vysetrenia a vsetko v poriadku ale tie pocity strachu a uzkosti aj tak neprechadzali ..
raz som sa rozhodla ist k psychologovi a musim povedat ze potom sa mi aj trochu ulavilo cela navsteva psychologa trvala asi 10 sedeni .. ale asi pred rokom som mala problem so psom a myslela som ze ho budeme musiet dat utratit a skoro vobec som nespala a dostala som taky atak ze som naozaj myslela ze umieram ale presiel a odvtedy mi je este horsie .. stale som unavena, nemozem byt sama, stale sa mi toci hlava a pod. a poviem ti ze to velmi obmedzuje a nici zivot preto naozaj aj ked je to akokolvek tazke odhodlaj sa aspon k psychologovi a uvidis ci ti to pomoze alebo nie .. to ze vyhras tento boj sam je len velmi mala sanca a ten zniceny zivot to naozaj nestoji .. ODVAHU !!
Ahoj,som rada že som našla niekoho ako ty s takymi problemami,lebo to ist ezazivam aj ja, a teraz som rada že už viem že to je hlava nie srdce, už som mala aj edenia u psychologičky, pomohla mi dosť, as ju navštivim zas :)