Cítim sa ako nula!
Dobrý deň, mojím problémom je moja mama. Mám 23 rokov a po ukončení štúdia som odišla pracovať. Zamestnaná som bola 2roky, lenže svoje ťažko zarobené peniaze som dávala mame,aby vedela nakupovať. Mne takmer nič nezostalo. Pri mojom príjme mala moja rodina ešte otcov výsluhový dôchodok, a dostáva ho dodnes. Nikdy sme neboli na tom najhoršie. Ale vždy mi vadilo, že som si nevedela šetriť peniažky do budúcnosti. V septembri 2009 som dostala výpoveď, aj svoje odstupné som dala mame. Nezamestnaná som už pol roka a každý deň počúvam od mam,i aby som odišla pracovať, že to takto nejde, že všetky peniaze odídu na mňa. Čo vôbec nie je pravda, pretože pravým dôvodom je, že otec fajčí. Odkedy nepracujem som si pre seba nič nekúpila, nemala som z čoho, stále som doma, nikam nechodím. Mama mi také veci mi hádže o hlavu, že sa z nich cítim nešťastná, je to na zbláznenie. Sú to veci veľakrát nepravdivé. Ani raz sa mi za peniaze, ktoré som jej dala nepoďakovala. A stále som všetkému ja na vine. Vôbec sa o mňa nezaujíma, trápi ju len to kedy odídem pracovať, aby som jej mohla dať peniaze. Cítim sa ako nejaká vec. Vôbec sa s ňou nedá rozprávať, nedá mi ani len šancu povedať jej ako sa cítim. Som zúfalá najradšej by som odišla niekam, lenže bez peňazí to nejde. Mám pocit akoby to bolo jej mániou obviňovať ma. Kiež by som mala kam odísť .Čím ďalej tým je to horšie. A vždy mi hádže tieto veci o hlavu, keď ju otec nepočuje. Ale ja mu nič nepoviem, lebo by to nepomohlo. Jediná kto ma chápe je sestra, ale tá tiež nemôže nič. Mama si nedá dopustiť.
Kacenka [Porodní asistentka]