8156  4. 2. 2010 12:42:53

Manželova nevera

Dobrý deň, rada by som sa obrátila na vás o pomoc a radu.
Manžel sa mi priznal s neverou. Klamal dve ženy. S tou druhou chodil od nejakého júla a so mnou od augusta čaká dieťa. Rozhodli sme sa teda, že po dvoch rokoch teda, čo sme spolu chodili a teraz čakáme dieťa, že sa zoberieme. Avšak tesne pred termínom svadby začal cúvať, ozvalo sa v ňom nečisté svedomie? Napriek tomu mi nič nepovedal a zobrali sme sa. O nevere mi povedal pred mesiacom a stále s tým bojujem. Neopustila som ho, snažím sa bojovať o svoju rodinu. Po tých spoločných chvíľach a plánoch ešte spred roka, že sa vezmeme, to len tak pominulo. Odrazu sa zaľúbil do tej druhej a nevedel ako mi to ma povedať? Dotlačila ho k tomu až tá druhá, keď mi to povedal, tak si "uľavil" na svedomí a navrhol nám, že sa o nás postará hmotne. No po tom ako miluje deti, neviem ako to môže takto povedať. Opustiť ho a nechať ho "padnúť na hubu" a čakať? Alebo si zariadiť svoj život, alebo bojovať? Po konzultácii aj so svojimi rodičmi sa teda rozhodol, že s nami zostane, len neviem, či to je dobré alebo nie. Sme totiž katolíci a v tomto zohráva úlohu aj viera v Boha. Len teraz fungujeme akoby formálne, žiadne dotyky bozky. Prečo to vedel doposiaľ dávať obom a teraz už nič? Urobí to dieťa zázrak, keď príde na svet?
Najblizsi jeho pribuzni hovoria,ze to nie je on, ze je to len poblaznenie, puberta, ktorou nepresiel naozaj a ze nemam prestat bojovat a verit.
Viem, ze spolocny problem je komunikacia, len on nikdy nehovoril vela a nepytal sa, na vela otazok si dal sam odpoved. Ked sa rozpravame akoby vnimal len to co chce. Avsak pri pisomnej komunikacii si dokaze toho viac zapamatat, vnimat.Casto mu preto poslem kratke sms,lebo z hovoreneho akoby nema nic. Viem,ze ma s tym problem, len sam si to nechce pripustit a obavame sa toho,ze stale bude hladat "lasku" a ani tato "bokovka" potom nebude posledna. Rozhodol sa druhej povedat zbohom takym zvlastnym sposobom,ze jej povedal,ze koncia a ze aj so mnou sa rozvedie aby mal pokoj.A mne povedal,ze potrebuje cas. Co robit?
Moja otazka k nemu bola, preco povedal,ze sa rozvedie? Ze kvoli tomu,aby druha neotravovala a ze si robil srandu.. nerozumiem.. je tak vnutorne rozhadzany? bojovat? vzdat sa ?
dakujem za akukolvek radu.

Kacenka   Kacenka [Porodní asistentka]
No vašu situáciu vám nik na svete nezávdí a v tomto sa bohužiaľ musíte rozhodnúť len vy sama. Nik vám nepovie, čo presne urobiť, len vy viete, či vám tento vzťah ešte za to stojí, či je to muž bez ktorého si neviete predstaviť život, ktorý má snahu to napraviť, ktorý si uvedomuje svoju chybu a ľutuje ju a chce byť len a len s vami a vás milovať, pokiaľ áno, tak sa oplatí to spoločnými silami ešte skúsiť, ale pokiaľ nie, tak len strácate čas a robíte sa len nešťastnými. Ani jeden z vám v takomto vynútenom vzťahu nebudete nikdy šťastný a keď príde dieťatko o to to bude horšie. Dieťatko na výchovu potrebuje pokoj lásku. Mnoho detičiek vyrastajú bez otcov ale nie sú o to horšie. Dôležité je, že má pri sebe milujúcu a vyrovnanú matku. Želám vám veľa síl ak sa rozhodnete bojovať a dať mu druhú šancu, ale rozhodne by si ju mal zaslúžiť.

Komentáře uživatelů ...

4. 2. 2010 12:48:11
este predsa dodam, obaja mame tridsat rokov. Tak nemyslim,zeby to bola mladicka nerozvaznost. Len z rozpravanie jeho mamy viem,ze pubertu prezil velmi pokojne, ziadne blaznostva amozno teraz vyvrcholilo. Dotycna po tom ako jej dal "zbohom" ma neustale bombardovala sms a telefonmi ako mozem byt taka, ze ho nenecham,ked on chce byt stastny s nou. Je toto skutocna laska? tu druhu nepoznam,len jej slova boli tiez detinske a ked doposial tridsat rocna zena nenasla muza po svojom boku nieco o tom svedci, bud sa zahrava, alebo ma aj ona nejaky problem. Ked bola zasnubena a skoncilo to. .. ale to uz zachadzam daleko. viem to len z rozpravania manzela, ktory mi o tomto hovoril.
8. 2. 2010 8:55:25
Ak možem poradiť,vy ste tá ktorá hraje v tomto dôležitú úlohu tak ako aj váš manžel.Hoci je to velmi nepríjemné a bolestivé dozvedieť sa niečo také....Bola by škoda aby ste si rozbili rodinu,skúste na manžela menej tlačiť on si určite uvedomí,že by mu vaša rodina určite chýbala...A hlavne by som si arobila poriadok s dotýčou,ktorá nech si radšej hladá seberovného a hlavne nezadaného.....V tom vám dám si za pravdu že to s nou celkom v poriadku nebude...Tak sa držte a nedajte sa vyradiť z hry ... Vela šťasta vám prajem... :-))
16. 6. 2010 10:50:10
dakujem, uz sa nam narodil nas prvorodeny. Manzela to zmenilo, no stalo sa to,ze sme akoby stratili v sebe doveru. Uz sa zdalo,ze je to nabieha na dobru kolaj, no teraz,ako je maly na svete,nevenujeme sa sebe, ale viac jemu.Akoby sme sa bali jeden druheho dotykat, neviem, co to je, nechcem to vsak nechat tak, chcem byt so svojim manzelom, ci ho lubim po tej nevere, uz ani sama neviem, no viem,ze ho nechcem stratit,chcem s nim fungovat v normalnej rodine a mat dalsie dieta, aj ked niekedy vo mne vyria rozne pochybnosti. Maly ma takmer osem tyzdnov a je pre nas vsetkym, len neviem, co s nasim vztahom. Stale myslim na tu druhu, potom myslienky ubiehaju aj k tomu,ze si najdem ineho ja, uz sa sama v sebe nevyznam. Hovorim si, dojcis, si po porode, blbnu ti hormony a to sa zmeni. Ano alebo nie? Uz sama neviem.

Nevěra Žárlivost Strach a Fobie Panická porucha Partnerské vztahy