
Mám depku a lieky mi nepomáhajú
Každý z nás má niekedy splin, no ja som ten z tých “šťastných”, ktorí okúsili aj pravú depresiu. Nepomáhajú mi k nalade už 3.antidepresíva, hoci su asi najlepsie, lebo som zacala jest. Beriem ich uz nad 2 mesiace, teda ucinok uz by sa mal dostavit. Mojim problemom bola dusevna choroba mojej mamy, moj alkohol.otec, ktory robil prekazky v starostlivosti, cim som bola nadmerne vytazena a pocity viny, na dovazok ma podviedol partner, ktory to teraz sice lutuje a skace okolo mna,ale tak velmi som mu doverovala, tak velmi ma to zranilo, hlavne kvoli tomu,ze to bolo s nasou (jeho) “iba” kamaratkou dlhorocnou. Tak som sa zlozila a ako ceresna na torte som sa zacala bit, teda automutilacne sklony. Pscyholog nepomaha ani o mm (viem,ze dlhodobo musim, ale uz je to dlhodobo a necitim v nej vyssiu fundovanost ako ja, proste ked niekoho taktiky prekuknete, neverite,ze vam pomoze), psychiater len tablety a moje mlatenie uz ani nepomaha v ulave napatia, skor je uz prejavom volania o pomoc, ci ukazovania ze “hej priatelia, trpim jak das”…no neviem sa premoct. Ziadna sebadovera, bezmocnost, zneuctenie tela ako som citila v detstve, ked ma v 12-tich obtazovali vyrastkovia s nozom v ruke a otec sa ani nepozastavil nad tym…Potrebujem motivaciu, podnet na ovladnutie toho nutkania, viem,ze na automutilaciu lieky neexistuju….Je mozne ze moje telo (kedze stale bolujem medzi laskou k priatelovi a odporom k nutkavnym predstavam , ako ma podviedli a naslednym odporom k vlastnemu zneuctenemu telu)neprijme chemiu, kedze si stale vytvara silnejsiu vlastnu? Udrziavam sa podvedome vo svojom utrpeni? BOjim sa stastia? Jasne,ze dovera je maximalne podkopana, sex. frigidita pretrvava, nehovoriac o mojej prudernosti voci bilboardom, či reklamám s nahymi ženami, všetko chápem ako zneuzitie… a neviem sa oslobodiť, ozaj ho milujem a neviem sa preniest, racio vie, že všetko je ludske, ale som v zacarovanom kruhu a neviem sa tesit…neviem na to ani na sek.zabudnu. Je to možné, že preto lieky zbytočné?
