Nevera manžela

Mám 39 rokov manžel 40 pred mesiacom som sa dozvedela o jeho nevere s kolegyňou. Sme spolu 20 rokov. Ich vzťah trval neuveriteľné DVA roky. Nebol by mi to priznal keby na to neprišiel manžel jeho milenky. Veľmi svojho manžela ľúbim máme spolu dvoch synov vo veku 19 a 18 rokov. Nekričala som nenadávala len som nemohla prestať plakať, keď si uvedomíte že celý ten čas ste žili v klamstve. Zrútil sa mi celý svet. Hovorí že ma miluje že chce byť so mnou ako mu mám veriť keď ma dokázal podvádzať taký dlhý čas a čo som ja za ženu že som to nevidela. Povedzte mi či je ešte možné, aby sme mi dvaja našli k sebe cestu a zostali spolu. Je mi hrozne ťažko každý deň každú minútu.

Komentáře uživatelů ...

29. 3. 2010 5:30:36

Je to veľká rana, chápem vás. Cestu k seba je možné nájsť, ale pod jedinou podmienkou. Jednoznačne sa váš manžel musí vrátiť späť - celý, i s myšlienkami!!! Ten vzťah musí byť z jeho strany jednoznačne ukončený. Samozrejme to musí chcieť inak to nepôjde. Teraz ste v šoku, po čiastočnom ukludnení sa spýtajte čo by manžel chcel, ako chce žiť ďalej. Porozprávajte sa a podľa toho čo povie skúste sa rozhodnúť vy. Ak to bol z jeho strany blbý úlet ( verte je to časté, príčin je veľa ) a vy ho stále mate rada platí to čo som písal na začiatku. Potom len pomaly zabúdať a dôverovať. Je to ťažké, ale dá sa to. Veď i tak ho ľúbite a nechcete aby šiel za inou. Držím palce.r.

29. 3. 2010 18:58:54

Dakujem Vám za vaše slová ale myslíte si že úlet môže trvať dva roky?Aj ked by som tomu veľmi chcela uveriť.Veľmi ho ľúbim a chcela by som sa s ním milovať každý deň ale skoro vždy ma prepadnú pochybnosti či sa tak nemiloval s ňou.Nechcela som vedieť podrobnosti kde sa milovali a kedy a ako často možno by bolo lepšie sa to spýtať ale nevie či by povedal pravdu aby mi ešte viac neublížil.ja len dúfam že sa s tým naučím žiť lebo zabudnúť asi nedokážem.

6. 4. 2010 12:34:50

Dobrý deň,ste statočná žena a je krásne, že svojho manžela ľúbite a chcete bojovať po toľkých rokoch. Tak ako písala pani predomnou,keď to cíti on ako Vy,vráti sa späť celý, neriešte prečo,kde a ako to robili spolu. To Vám iba ublíži. Keď sa vráti k Vám znamená to, že ste vyhrali! A keď mu odpustíte, treba aj zabudnúť. Bez toho to nejde. Odpustiť a nezabudnúť znamená,že ´to´bude stále medzi Vami. Pozrite sa na Váš vzťah potom z inej strany a užívajte si ho, možno niečo zmeníte, možno to bude dokonca lepšie. Ale výčitky,neodpustenie,pripomínanie, to by nemalo zmysel ani pre jednoho z Vás! A ešte na Vašu otázku, áno, je možné,že úlet trvá 2roky, aj viac. Kým je pre neho všetko bezpečné, nikto nevie, manželka netuší, berie to ako spríjemnenie života a v kľude aj bez lásky. Muži sú trošku iní ako My baby. Prajem Vám veľa šťastia a síl!

6. 4. 2010 14:37:37

Dobrý deň,ja by som nedokázala žiť s niekým,kto by ma celý čas podvádzal a klamal do očí...Obdivujem vás,že máte takú silu bojovať.U mňa by nemal šancu,hnusil by sa mi.Ale držím palce

6. 4. 2010 16:17:45

Všetci z času na čas klameme a vzdať to,je najjednoduchšie. Kto naozaj miluje bezhranične,miluje bezhranične.Tam nie je o čom písať. Veď každý robí chyby. Tu záleží iba od človeka, či má v sebe silu milovať ďalej,alebo to nechá tak a bude nadávať na celý život.

6. 4. 2010 16:19:28

Máte pravdu, väčšina ľudí robí ´poslednú vetu´.Nadáva na všetko a všetkých,sťažuje sa a sú nešťastní.

10. 4. 2010 13:24:09

dakujem vám že mi dávate aj vašimi názormi silu.Rozhodla som sa už nato nemyslieť každú minútu.Je to veľmi ťažké ale skúsim to Dakujem

11. 4. 2010 19:30:00

Ste určite skvelá žena, to súdim podľa toho čo píšete a ako to chápete a ja Vám veľmi držím päste! Máte pravdu,nemyslite na to veľmi, ak sa dá čo najmenej. Pokúste sa byť šťastná, možno si najdete niečo čo Vás naozaj veľmi baví, neviem, hory, aerobic, možno masáže, keď sa budete cítiť dobre,bude to z vás vyžarovať a znovu Vás začne obdivovať a zbožňovať nielen Váš vlastný manžel, ktorý si uvedomí, že nikto sa Vám nevyrovná, ale pocítite obdiv z každej strany. Viem o čom hovorím, verte si!! Veľmi držím päste!

12. 4. 2010 11:01:29

Ako keby sa ten prípad týkal mňa, tak ďakujem aj ja za názory a povzbudenia. Veľmi to pomáha. Ja som sa pred pár dňami dozvedela, že ma môj manžel podvádzal 26 rokov a ja som mala klapky na očiach. Aj keď som mala podozrenia, vždy ma vedel obalamútiť rečičkami. Jediné šťastie má teraz v tom, že som zostala, je že skutočne posledné štyri roky sa vlastným pričinením zmenil v pohľade na život. O tejto jeho nevere som sa dozvedela po 30 ročnom manželstve na základe gynekologických výsledkov - HPV, ktoré je prenosné pohlavným stykom a prepukne niekedy až po desiatych rokoch a tak musel ísť s pravdou von. Pravda o nevere veľmi bolí a čím viac onej viete, tým je to horšie, ale zvedavosť o podrobnostiach je veľmi silná. Ja som sa rozhodla zostať a preto musím na minulosť zabudnúť a žiť prítomnosť. V jednej peknej knihe sa píše: jediné čo môžeme naozaj pravdivo povedať o minulosti, je, že minulosť už nejestvuje. Buďme silné!

12. 4. 2010 11:32:05

Dobrý deň,máte úplne pravdu,to jediné, čo môžeme povedať o minulosti je, že už nieje. 26rokov, to je sila, má to určite v povahe,takže meniť to je plytvaním energie. Ale ako ste napísali, pravdepodobne dospel,zostarol,zmúdrel, volajme to ako chceme, keď cítite,že posledné 4roky prehodnotil pohľad na život. Viete, ako som už písala, vôbec nie som zástancom nevery,mám skvelého manžela a neviem si predstaviť,že by sa to stalo,ale keby,tak sa pozerám na viacej aspektov,nie iba na to,že bol s nejakou ženou mimo mňa, čo by samozrejme hrozne bolelo. Ale mám triezvy pohľad na život a myslím si, že 99%mužov ale v tejto dobre aj žien spraví prešľap.Niekto raz,niekto pravidelne. Brala by som veľký ohľad na to,aký manžel je,ako sa o vás stará, staral,ako sa správa, aký je doma....Ak chápete ako to myslím.Keby tieto veci neboli dobre,tak by mi nestálo za to zostasť s takým človekom, radšej by som si poplakala,pretrpela určite obdobie a bola by

12. 4. 2010 11:34:47

slobdná(myslím duševne)a keby bolo všetko ostatné v poriadku,snažila by som sa na to zabudnúť kozmickou rýchlosťou,neobviňovať,nevyčítať,prehodnotiť doterajší život, starať sa viac o seba, ako som písala paniam pred Vami,ľúbiť seba samé aj manžela a žiť pre tento okamih.Minulosť nám už nič viac nemôže ponúknuť. Všetko záleží od toho,z akého uhľa sa na vec pozeráme. Ešte sa vrátim k tomu, ako ste písali, že zvedavosť o podrobnosti je silná. Načo? Iba to ublíži,budete na to myslieť ďalej a nikdy sa neoslobodíte. Nechcite aby Vám bol manžel vďačný,že ste mu odpustili,pretože to nieje cieľ a dôležité je,aby ste to nerobili pre neho,ale pre SEBA,buďte šťastná Vy

12. 4. 2010 17:25:20

Ďakujem.Verím, že som sa rozhodla dobre. Spravila som veľkú čiaru za všetkým čo bolo a idem žiť s novým manželom. Tak sme sa dohodli a musíme sa teraz spoločne snažiť, aby bol život pre nás pekný. Aj ja som do nedávna verila vo vernosť a nikdy by som nepripustila, že by ma manžel klamal s inými a stalo sa. Aj z trpkého sklamania sa môžme poučiť a chcem ísť teraz novou cestou a viac sa starať a hladieť na seba, lebo do teraz som to robila pre rodinu a na seba som zabudla.

6. 10. 2010 12:15:10

Reagujem na vetu: "Aj keď som mala podozrenia, vždy ma vedel obalamútiť rečičkami." V priebehu Vášho manželstva vás ako vy píšete nie len "balamutil rečičkami", ale aj úmyselne 30 rokov bez mihnutia oka úmyselne podvádzal ďalej.

22. 10. 2010 9:48:10

Dobrý deň.Aj ja mám tento problém. Môj manžel behal za jednou slečinkou a keď ju to prestalo baviť, behá za ďalšou. Mne tvrdí, že ma miluje. Aká je to láska? Ja ho milujem nadovšetko, ale už po toľkých rokoch strácam silu bojovať. Jeden jeho úlet trval viac ako 3 roky, tento sa ťahá už druhý rok. Je to obtiažne tváriť sa pred deťmi že nič sa nedeje a všetko je v poriadku, veď majú oči, hlavne tie väčšie. Chýba mi energia, všetko som robila a robím pre rodinu a deti, na seba mám málo času. Toho som si dopriala až teraz prakticky jemu natruc, aby sa on viac venoval deťom. Aj z tým si však "poradil". V jednom okamihu to vyzerá sľubne a zachvíľu na to dostanem poriadnu "facku". Som so silami v koncoch, len deti ma držia.

13. 12. 2010 10:52:37

Zdravím vás...ja som sa tiež po 20 rokoch manželstva dozvedela , že ma manžel skoro rok podvádzal s 22 ročnou slečnou..vzťah s ňou ukončil...je to už 8 mesiacov...odpustila som mu...lenže najkrutejšie na tom je , keď mi povedal , že so mnou nie je šťastný...nechce sa rozviesť,chce byť so mnou...neviem ako ďalej...milujem ho nadovšetko...včera som mu povedala , že ak bude bezomňa šťastnejší,že odídem..povedal , aby som zostala..neviem čo mám robiť..

17. 12. 2010 12:01:27

Dobrý deň, dobre padne prečítať si skúseností iných žien.Dozvedela som sa o virtuálnych neverách manžela.Celkom náhodne, ani vo sne by mi to nenapadlo.Najprv na internete,potom cez sms. Dostali sa mi do rúk aj výpisy z jeho mobilu a vyrazilo mi to dych.Je to 6 mesiacov trápenia, neviem sa s tým zmieriť.30 rokov manželstva sa mi zrazu zrútilo.Vraj ľutuje,ale pri pohľade do jeho tváre vidím cudzieho muža.Bojím sa, že sa nedokážem cez to preniesť. Deti mám dospelé, veľmi by ich ranila pravda o tom čo robil,bojuj sama,ale veľmi sa mi to nedarí.Držím palce všetkým oklamaným ženám.

28. 12. 2010 8:58:13

Zdravím dievčatá....To čo tu píšete je aj môj problém.Mám 3 deti(20,14,13)r.Konečne som sa tešila,že nám decká vyrástli,zlepšila sa nám finančná situácia...Dlho sme sa trápili aby sme sa mali dobre...A teraz keď som si myslela ,že sa môžeme jeden druhému viac venovať,tak ma manžel za tento rok opakovane podviedol... Viem o kolegyni z práce a 2x bol v bordely....Najhoršie na tom je,že ja viem aj detaily...Bolí to...Jeho kolegyňa sa dokonca bránila(chudera)povedala o mne ,že mi nešahá ani po členky...Vtedy som si uvedomila,že to nemá logiku a je to úbohé...Dokonca v bordely porozprával štetke,že akú má on doma úžasnú a atraktívnu manželku..a už ďalšie intímnosti zo života môjho manžela nebudem ani písať.Nerozumiem mu...Má 43 rokov,krásnu zdravú rodinu,nikdy sa nesťažoval na naše manželstvo...Milovať sme sa milovali a často.Starať sa o seba starám.Dbám na to aby som bola vždy upravená,cvičím,zdravo sa stravujem o rodinu je postarané,domácnosť zvládam hravo sama...A PREčO to urobil?Tu asi dievčatá odpoveď nenájdem ,lebo aj vy sa pýtate to isté...ešte neviem ako to skončí,lebo rozvádzať sa nechceme,ale na jedno som veľmi hrdá...som temperamentná povaha a ja som si dokázala zachovať chladnú hlavu...Plakať som plakala a veľa..Bola aj veľká hádka....ale ja som sa neznížila natoľko aby som išla za jeho kolegyňou,nerobila som žiadne scény(aj keď som chcela a kamoška mi to dokonca radila),nevystavila som deti stresu z nášho zlomeného vzťahu,nerozbíjala som doma zo zlosti veci a podobne...snažím sa zamerať na seba a deti...začala som po 10rokoch šoférovať(úžasná sloboda),po rokoch som bola s kolegyňami posedieť v reštaurácii,od nového roku idem na angličtinu,chystám sa naučiť túto zimu lyžovať ,chodím do do wellnes centier...proste žijem si svoj život,ale pravda je že chýbami mi môj manžel, pre ktorého by som v minulosti aj dýchala...bol viac ako môj manžel...držím prsty a hlavu hore...

30. 12. 2010 17:08:04

Aj ja mám 39 a učím sa žiť sama s deťmi - 20 rokov vydatá, manželova nevera trvajúca n-rokov,naše harmonické manželstvo-šport, cestovanie, iné koníčky atď. Napriek tomu mu to nestačilo. Možno to pomôže, ale jeden môj známy, tiež neverník, ktorý pozná iných neverníkov mi povedal, že neverní sú muži, ktorí sú spokojní a majú pohodové ženy, tí hľadajú vzrúšo.Sú spokojní a vysielajú ,,vlny", ktoré priťahujú slečny. Ja si hovorím, že si zaslúžia ten život spolu a ja si zaslúžim to nové čo ma čaká. Idem vpred, nepýtam sa prečo. Nemá zmysel sa ďalších 20 rokov trápiť nad chlapom, ktorý si to nezaslúži.

20. 1. 2011 13:15:32

nema vyznam ostavat vo vztahu ci manzelstve s chlapom, ktory Vas tak dlhu dobu podvadza..prestante sa klamat, ze Vase manzelstvo bolo dobre a ze ho treba este zachranit a zabojovat,,uvedomte si, ze mate doma chrapuna, ktory Vas nema za nic,,a ktory Vas zacne znovu klamat, hned ako sa istuacia upokoji,,a keby aj nezacal znovu robit zle,,bude Vas stat velke usilie nepodozrievat ho,,ja viem, ze v hre su spolocne financie, dlhy, deti, dobre aj zle chvile, hroziaca samota...ale na druhej strane sloboda, cista hlava a sebaucta..ano, zachranite manzelstvo, ale seba nie..nedokazem odpustit podraz, chvilu by som sa dokazala pretvarovat, ale pri kazdom pohlade, dotyku alebo myslienke na to co sa stalo, by som bola nestastna...a ak sa aj nedokazete rozist s nevernikom, OSLOBODTE SA OD NEHO,,nech ste samostatna, slobodna, nech ste nad celou situaciou Vy sama,,nech sa nezozierate za to, za co sama nemozete..takmer som sposobila rozpad manzelstva,,,takmer,, moj priatel dostal na vyber,,ja alebo jeho manzelka,,viete co urobil? doma povedal,ze je koniec aby mal pokoj ale v skutocnosti nebol, stretavame sa dalej, ale ovela obozretnejsie..vlk bol syty a ovca cela,,takze tak

20. 1. 2011 13:26:06

a nazyvat dvojrocnu neveru uletom je hlupe,,som presvedcena, ze po takom obdobi je to uz vztah

6. 2. 2011 13:17:17

.Som vydata 22 rokov a asi pred tyzdnom som sa dozvedela o manzelovej nevere,alebo ulete ako to nazval on.Vraj sa to stalo,alebo vlastne ani poriadne nestalo raz pred dvomi rokmi.Ona ho vyprovokovala a on sa neovladol,ale vraj nic ine za tym nebolo.Ziadne city,laska ani myslienka na to,ze by si to mohli niekedy zopakovat.Od vtedy ako to zacali tak aj skoncili,viacej sa nevideli.Vsetko by bolo premlcane ved vtedy pred dvomi rokmi sa nikto nic nedozvedel,len jej muzovi zacali chodit v poslednej dobe sms-ky a vraj aj existuje fotka na ktorej su oni dvaja.Preto ho ona vraj kontaktovala po tych dvoch rokoch prva,aby sa zisli na kave a povedali si co s tym .Ja som zacala mat podozrenie,(jednoducho zenska intuicia )ale ani vo sne by ma nenapadlo,ze je za tym nevera.Asi pred dvomi mesiacmi zacal chodit na pokec a tam si pisal,ved vieme dobre co niektory ludia na pokeci pisu,brala som to celkom s rezervou,ale chcela som mat istotu a tak som si aktivovala sluzbu PLUs na jeho profile a tam som si vsetko precitala.Uz som nedokazala robit a tvarit sa akoze sa nic nedeje,tak som na manzela uderila priamou otazkou ci ma podvadza.Vedel,ze nema vyznam nieco tajit,tak sa priznal.Bolelo to,ale v kutiku duse som bola rada,ze uz je to vonku,pretoze zit v neistote ma ubijalo.Ale podla mojho muza to bola len chut vyskusat nieco nove,a vedel, ze pri tejto Ku..nebude s tym problem. Len viete co je na tom najhorsie?? ze sa nehnevam ani tak na neho,ale na nu.Mam potrebu sa pomstit jej.Manzelovi som dala druhu sancu,ale sama seba presviecam o tom,ze mu verim.Mam ho stale rada a myslim ze aj on mna,ale nedokazem si to len tak vyhodit z hlavy a tvarit sa akoze sa nic nestalo.Na druhej strane poznam mojho muza a viem,ze tym,ze budem k nemu odmerana a budem sa stale vracat k detailom ako to medzi nimi bolo,tak nic neziskam a on nebude mat nervy ani silu na to,aby ma presvecil,ze uz to neurobi.Sam mi povedal,ze toho co urobil velmi lutuje,ze to bola chyba ,ktoru si uvedomil hned vtedy,ale je len na mne ako to bude dalej.Viem ze je to otazka casu,ale ja mam v sebe hrozny zmatek..neviem co mam robit,bojim sa ze ho kvoli mojej nedôvere stratim a zaroven sa mu bojim uz verit.Musim sa s tym vyrovnat sama..

7. 2. 2011 18:22:12

nie ste sama,,zacitajte sa do pribehov zien ktore toto prezili a vyrovnali sa s tym,,ukazu vam spravnu cestu,,uz sa nechcem opakovat ale s chlapom treba zit, uzivat si ho, tesit sa z neho ale sucasne si ho drzat co najdalej od svojho srdca,,pretoze pootm budete nad vecou a cela situacia bude vo vasich rukach,,a ovela lahsie sa budete rozhodovat,,slepo doverovat chlapovi a sucasne ho milovat je dobrovolne sa stat jeho otrokom

10. 2. 2011 16:51:53

....reagujem...praveze u nas fungovalo vsetko tak ako by malo....zili sme spolu,uzivali si,prezivali bezne radosti aj starosti..prosto normalne manzelstvo.A to bola asi ta chyba...stereotyp,rutina...a prisla taka nejaka KU....ktora ponukla nieco viac,ale mozno to co doma chybalo???Najviac ma zaraza to,ze ona ma tiez svoju rodinu a toto dokaze ....nechapem ako sa moze pozriet do oci svojmu muzovi...asi jedna s tych co ma bielu pecienku.

16. 2. 2011 20:31:19

milujte a neverte...a ju pustite z hlavy,,lebo bez Vasho manzela by Vam nic neurobila,,,ona je komparz..skratka nikto...PRETOZE KEBY NEBOLA ONA, BOLA BY NEJAKA INA....ona nie je sucastou Vasho manzelstva,,Vase manzelstvo je o Vas a Vasom muzovi a v tejto rovine by ste to vy dvaja mali riesit,,,sustredte sa na vase manzelstvo a skuste to,,,za pokus to stoji,,drzim palce

18. 2. 2011 16:07:00

mozete mi poradit ako ho mam prinutit aby sa priznal ze mi je neverny poradte dakujem

1. 3. 2011 10:20:56

ahojte mne bol manžel tieš neverny.sme spolu 11 ROKOV A STOHO 5 MANžELIA A TIEš SOM SI MYSLELA,že mne sa to nikdy nestane a šup začal si s koleginou.a najlepšie natom je že on sa neciti vobec vinny,že ved to trvalo len rok a je koniec.ake lahke je si nahovarat,že všetko bude ok ale nebude.milujem ho ale zaroven aj nenavidim.

5. 3. 2011 10:10:44

ahojte, pred tyzdnom som zistila, ze moj manzel ma milenku.Zen intuicia je silna, tusila som to ale ked sa to prevalilo, uplne ma to odrovnalo. Mame TRI deti, najmensie nema ani rok. Zacal si s nou tri mesiace po porode. Prisla som na to po pol roku.A ja som si myslela, ze sme stastni, len tie posledne mesiace to bolo zle, a to uz bol s nou. Kym to neviete naisto stale v sebe zivite iskricku nadeje ze ON by vam to nikdy neurobil. Mozno keby sme nemali sex tak by som ho viac upodozrievala, ale vsetko relativne fungovalo, teda natolko, nakolko je mozne pri troch detoch, y ktorych jedno este kojite. Prisaha ze je koniec, ale priznal, ze to nebolo len o sexe.Prosi ma len otrochu casu, aby sa z toho dostal.Tvrdi ze ma rad mna aj deti, ze nemoze bez nas existovat. Ale najlepsie je, ze je to jeho kolegyna, takze sa mozu denne vidat. Ja nejem, nespim, stale obvinujem raz seba potom jeho a neviem co dalej.

5. 3. 2011 20:05:48

ahoj viem ako sa citiš mne bol manžel neverny tak isto chcel čas ale načo aby som sa trapila ešte viac,každy den je v robote snou prcuje tam snim tak ako može odomna čakat že mu budem verit.je tomu už rok a je to stale o tom istom pokial nezmeni zamestnanie tak stale som nervozna to nejde nemysliet nato ked viem,že ona tam robi tieš.proste za ten rok som už uplne s nervami nadne

6. 3. 2011 18:21:27

Ani si neviem predstavit zeby to trvalo rok. Velka sranda je ze ona je vydata a ma dve deti a dokazala inej vydatej zene s detmi urobit cosi taketo. Ja vobec neviem comu mam este verit, ci sa to naozaj stalo az vtedy kedy povedal, alebo boli spolu davno predtym a ja hlupa som cakala jeho vysnivane diata. Uvedomujem si ze za neveru mozu dvaja a snazim sa zistit kde som robila tie hrozne chyby za ktore ma tek "potrestal". Neviem prestat plakat, ked vsetci zaspia aby ma nikto nepocul a bojim sa, ci sa to neprevai, cela moja rodina ho zboznuje a aj ked pochybyl on, nechcem, aby sa trapili aj nasi. A keby na to prisiel jej muz, to uz si vobec neviem prestavit.

7. 3. 2011 16:30:58

jeho rodina o tom nevie moja ano on sa tvari ako keby sa nič nestalo schudla som skoro 25 kil.ked som v robote tak nato nemyslim ale ako nahle dojdem domou tak mam hned po nalade.trapim sa stale,a nesmieš sa obvinovat že to je tvoja vina nie ty zato nemožeš.chlapi nerozmyšlaju čo spravia.ta jeho fuchtla je slobodna a nebrala ohlad že ma rodinu som už unavena a sklamna ako to mohol spravit.pevne nervi poplač si ale musiš byt silna potrebuju ta deti to si poviem aj ja vždy potrebuje ma syn.

10. 3. 2011 8:34:23

Deti su asi to jedine co ma drzi pri zivote.Ale je mi luto, co im vlastny otec urobil, lebo sa to tyka aj ich. Nech by som sa ako snazila, zmenilo ma to. Neviem, co bude dalej, mam strach, ze si raz povie, ze takto to uz nezvlada a odide.Ta jeho ma nestastne manzelstvo a je len otazka casu, kedy sa rozvedie.Ja viem, ze som nebola idealna manzelka, ale nikdy mi nepovedal, ze je so mnou nestastny, alebo ze sa trapi.V kazdom manzelstve su dobre aj horsie chvile, ale ja som skutocne netusila, ze by si svoje nenaplnene ocakavania riesil v inom vztahu.Super je ze si ju priviedol aj domov, takze pospinili vsetko co mi bolo svate, dom nasich deti. ja sa tu uz nikdy nebudem citit v pohode.Slovo domov pre mna straca vyznam.

10. 3. 2011 9:47:49

koli komu sa takto trapite????? vsak sa na neho pozriet zblizka co je zac,,vas vymenil za inu, a nech netvrdi ze nevie ako sa to stalo,, nie ste same, mate svoje deti a o tie sa treba starat,,,pretoze tie za to nemozu

22. 3. 2011 18:16:36

prečo sme my ženy takto trápené? Tiež patrím k vám-ženám, ktoré sú podvádzané v dlhoročnom manželstve....ten scenár je takmer vždy podobný...tolko sme toho spolu prežili, a po 27 rokoch mi povie:že on to už (v srdci) necíti....teraz spoznal pravú lásku....má rád len naše tri deti...potom odíde...Som sama už takmer osem mesiacov,zvykám si...plačem už ovela menej...teraz, ked už sa mal podla plánu pomaly nasťahovať k nej- asi začína rozmýšlať...neviem, čo bude dalej, ani čo si mám priať....mám ho stále rada, dokázala by som mu odpustiť- ale to by asi musel o to odpustenie stáť, možno aj poprosiť....o čom teda náš život bol? Mala som pocit , že sme spokojní- asi aj šťastní...tri zdravé deti, dom, prácu, rodinu (on aj športové úspechy)- možno mu to všetko bolo málo...rozbili dve rodiny...

23. 3. 2011 21:14:01

Je mi strasne luto, ked citam vase riadky. Dalsia, ktorej sa to stalo. My mame tiez tri deti a prisla som muzovi na neveru, teda nie nejaku jednorazovku, polrocny vztah. Teraz sme v stadiu odpustania a zmierovania, i ked je mi velmi tazko, je to len mesiac. Ale koli detom urobite cokolvek. Stale ho milujem, aj ja som bola presvedcena, ze mame stastne manzelstvo, sme spolu 14 rokov a najmensie este nema rok. Takisto tu ide o vydatu zenu. Stale rozmyslam, ako mozu zeny s rodinami urobit inym vydatym matkam takuto vec. Je mi jasne, ze ten moj nebol nijaky chudacik , ktory bol zvedeny proti svojej voli... Ale zaujima ma preco to tieto "milanky" robia. Je mi luto, ze vas manzel odisiel. Ja mam stale strach, ze pride na to, ze to uz s nami nezvlada a ze aj ked sa snazil, musi odist. Myslim na to kazdy den.Vravi, ze nas ma rad a nevie bez nas zit, tak naco to potom robil? Čo si poteboval dokazovat?

12. 4. 2011 19:28:11

čo je to slovo domou nedokažem sa večer s prace vratit a divat sa na neho ked viem ,že ma podvadzal a vynu zvaluje na mna neprizna si svoju ved to je ubohe zvalovat jeho chyby na mna.ja už mam nervy zdravie zničene stolkeho trapenia a myslim si že ostavat v takomto manželstve nema vyznam.stale k nemu niečo citim ale donekonečna sa trapit neda a šanca je len jedna a tu nevyužil

18. 4. 2011 12:44:26

,som muž a bol som svojej žene neverný a veľmi som to olutoval, ale najviac ma zarazilo to, že práve tieto ženy si ju vyhladali a klamali jej také veci,až mi to prišlo neskutočné, aj ked schybíme, prečo sú tie, ktoré nechceme také zákerné???

19. 4. 2011 18:19:45

dobry den .moj manzel tiez mi bol neverny so svojou vlastnou sesrernicou.dokonca ma s nou aj nemanzelske ....... a myslite ze sa polepsil,zdaleka nie bol mi znova neverny tentoraz z lomnickou slapkou.ktora nemala zabrany si to uzivat s dvomi naraz.velmi to boli.to je chore ale co mam robit,tak sa len trapim lebo financne by som to sama neutiahla.ma stanovene podmienky aj ked viem ,ze to urobi znova.a ja viem ze sa budem musiet aj tak popasovat z financiami sama.kto to nezazil nepochopi aka je to ukrutna bolest

28. 4. 2011 23:08:34

to už je čo povedat že chlap sa prizna k nevere aprečo su tie odstrčene odporne lebo si myslia,že im patri všetko.a urobia všetko preto aby všetko ešte viac zničili.zamnou tieš bola manželova milenka a tieš navymyšlala vela veci ale čo už premna su to ubohe chudery ktorym sa to vrati

29. 4. 2011 14:46:00

Som vydatazena, mam jedno dieta a nahodne neskutocne nahodne a neocakavane som sa na druhypohlad zamilovala do zenateho muza, piseme si telefonujeme uz vyse mesiaca, k nicomu nedoslo, stretli sme sa trikrat pracovne, ale mam pocit, akoby sme zacinali spolu chodit tak, ako sa zacina chodit ked nikoho nemate....neviem co bude dalej, ale jdno viem, ze keby moj manzel nebol taky aky je urcite by nenapadny navrh zrusila hned na zaciatku a nerozvijala by som to dalej... dufam, ze nekomu tym neublizime, mozno to zhasne skor ako zacalo....

12. 5. 2011 20:55:47

Tak ty si sa neočákaven zamilovala do ženatého muža. A čo si myslíš, že robíš? Vraj dúfam, že nikomu neubližujeme? Buď si hlúpa, alebo máš zatemnený mozog. Samozrejme že ubližuješ. Akoby si sa cítila, keby sa zamiloval tvoj muž a stretával sa s inou a ktorému by sms ky pípali každých 5 minút. A ty by si tušila, že je v tom iná žena? Neublížilo by ti to. Nepoznám ťa, ale takú sprostú ženu som už dávno nezažila. Čo sa potom čudujeme, tým našim mužom, že sú nevernmí, keď po svete chodia takéto atrapy, ktoré vraj neubližujú. Sú vydaté a začínajú si so ženáčom. Nemôžeme potom odsudzovať slobodné pipky, ktoré si začnú so ženatými, keď to robia vydaté paničky. Som z tohto sveta znechutená a hanbím sa za ženské pokolenie.

17. 5. 2011 18:24:02

Prispejem aj ja svojim pribehom.Ja som na to prišla po 4 mesiacoch a to som bola v 5. mesiaci tehotenstva no a pred 2 týždňami som prišla o bábätko.

19. 5. 2011 22:27:37

Niektorí muži vedia byť hrozne bezcitní.v tej chvíli ako som prišla na mužovu neveru,zatĺkal a klamal.Lenže mi jeho milenka posielala anonymy na pc,kde spolu boli atď.Mi neveril,že som si to vymyslela.Potom sa priznal,povedal,že pri mne nie je šťastný.Som mu bola dobrá žena,ale toto som proste neprehltla. Znášala som to veľmi zle.Už prešiel pol rok odvtedy,nežijeme už spolu.On sa s nou rozišiel,chce sa vrátiť.Ona mu posiela denne 20sms ako ho miluje.Nechápem takéto ženy,aj ona bola vydatá a má dieťa a bola schopná takýchto vecí.Mňa ešte uráža,že som sliepka.Ja som tej žene nikdy neodpísala,lebo pre mňa je len odpad.pracuje na vysokom poste a hrá sa na samú dokonalosť a krásu.Na FB si dáva fotky v pózach,ktoré sa jej veku už nehodia a provokuje neustále,aj keď vie,že ja s ním už niesom.Nemám nato žiadne slová....

20. 5. 2011 12:24:17

Aj ja som pred dvoma rokmy prišla na manželovu neveru presne na MDD a moji dvaja synovia ho vydeli a volali na neho a on si nasadol a odišiel zo 17násť ročnou slečnou o dva dni som mala slečnu doma a tie vyhovorky to stalo za to jeden na druhého kto koho zvadzal ale podstata bola ta že sa už dohodly o spoločnom živote a tď...Nakoniec povedal že bude somnou ale vtedy to začalo ponižovanie ...,teraz som podala na vyživné a neviem ako to dopadne ale musim sním zdielať domacnosť.No a ta podstata on má 36 a slečna 19 a nepohrdne ani ciganom

26. 5. 2011 17:27:02

Ajja pridávam svoj príbeh som vydatá 32 rokov vlani vo februári som zistila že manžel si s niekým telefonuje najskôr často sedel na azete a písal si s niekým ,nevadilo mi to aj ja si píšem s priateľmi,ale začala som mať pochybnosti dovtedy som bola šťastná myslela som že mne sa toto nikdy nestane?potom som našla nejaku novu pánsku voňavku,tvrdil mi že si kupil!ale on do obchodov nechodí neznáša to a ešte k tomu kupovať si voňavku?takže mi klamal potom som to z neho vytiahla že mu to dala jedna známas ktorou sa stretol tá známa z azetu,tvrdí že s ňou nič nemá ,ale mne sa zrutil celý svet,neviem už normálne fungovať stále plačem neviem ako dalej?už viem aj kto to je ?je 3 krát rozvedená je staršia ako ja ja neviem čo ho na nej priťahuje asi je opak mňa ja som žila len pre neho a naše tri dcéry tiež sa o seba starám som aspoň mi to hovoria kamošky celkom k svetu tak neviem kde som urobila chybu?povedal mi po dlhom a častom rozprávaní že on ma tak nelubi ako by chcel?že sa mu ta láska ku mne stratila,ved ani mne sa už nepodlamuju kolená ked ho vidím,ale láska po tolkých rokoch je o inom,inak je na mňa dobrý ,ale zmenil sa je ticho ,zamyslený,máme problém aj v sexe jednoducho ja sa neviem pretvarovať stále na to myslíma strašne to bolí,snažím sa teraz myslieť aj ja viac na seba minulý mesiac som si spravila vodičák a mám pocit slobody idem kam chcem ,snažím sa žiť inak on sa so mnou rozísť nechce,ale ani sa s ňou prestať stretať vraví že sa potrebuje raz za čas presnejšie raz za týždeň na tri hodiny s ňou stretnuť a porozprávať že ona má dobre názory na život a táke reči,ženy poradte mi asi som blbá,ale ja ho ešte nechcem uplne stratiť aj ked neviem ako dalej Majka

28. 5. 2011 23:46:28

Čítam príspevky a nedá mi nenapísať. Podobná otrasná a šokujúca skúsenosť po 16 rokoch manželstva. Netušila som koľko nevera trvala, ked sa to prevalilo, tak odišiel, nedokázal si sám priznať chybu a odvôvodnoval to tým, že som sa celú dobu zle správala k jeho synovi. bývame na dedine a dostal nas do strašnej situacie, nechal tu po sebe toľko svinstva. Dotyčnú stretávam denne, je to 47 ročná chudera v minisukni. Postupom dní sa snažím to nejako predýchavať... Akurát som bola tretia manželka v poradí, jedno dieťa zostalo bez matky, dve s matkami a podľa neho je žena zákonom chránené zviera. som rada že je preč a musím za tým dať hrubú čiaru a odstrihnúť sa.

8. 6. 2011 11:41:44

Práve som dočítala Vaše príbehy. Môj je skoro rovnaký až na to, že v aprílí som našla silu odísť po 15 rokoch. V januári som prišla na 3 manželovu neveru, tentokrát so 16 ročnou slečnou, ktorá sa mi smeje do tváre. Ale milé dievčatá, jedno Vám poviem, keď to bolo po prvý krát, chcelo sa mi zomrieť, môj manžel, to nemôže byť pravda. Rozdýchavala som to rok. Po dvoch rokoch rovnaký scénar, všetko bolo zlé, moje vlastnosti, no jedna katastrofa, no všetko, čo som urobila bolo zlé a hľadal možnosť, ako kôli mne tzv. zdrhnúť z domu. Všetko sa opakovalo , až na to , že na pol roka od nás odišiel a potom sa vrátil, ako by sa nechumelilo. Teraz je to po tretí krát a scénar presne taký istý. Poviem Vám, odchod bol ťažký z rod. domu, z krásnej záhrady. Som sama s dvoma dcérami už 2 mesiace a stále si neviem zvyknúť, že ma nikto neponižuje. *Mám jednu výhodu, som finančne nezávislá a veľmi ma drží a pomáha mi môj priateľ na nebesiach. Ale musím Vám povedať pravdu, že čakám, aj keď sa to nemá na satisfakciu.

10. 6. 2011 21:25:50

prosím vás o názor - : manžel sa zo služobnej cesty vracia domov a stihne svojej "vraj" kamarátke / sekretárke- mladšia od neho o 17 rokov / napísať, že sa nestretnú, že nestíha ale posiela jej pusu a na to po 3 mesiacoch, ked sme sa vrátili z rodinného výletu som našla a to už nechtiac - máme rovnaké mobily - sms od nej kde ona píše : teším sa, posielam ti pusu, pá. Manžel ma uisťuje, že je to len ich taká kamarátska komunikácia, pripomínam, že mne do sms ešte nikdy pusu neposlal, aj keď bol preč dlhšie. Tolerovali by ste mužovi takúto "kamarátku"? Máme 3 deti, a táto jeho aférka s touto slečnou trvá už min.1 až 2 roky, mal jej fotku dokonca aj v mobile. Stále ma však muž presviedča že nič medzi nimi nie je a ani nebolo. Že to si len ja zle všetko vysvetľujem. Pred rokom som našla v jeho mobile výpis sms a telef.rozhovorov - nie ich obsah a vždy v takom milom znení, ja som jeho spôsob komunikácie vôbec nespoznávala, lebo so mnou tak nikdy nesmskoval a ani sa nerozoprával. Je to dlhý príbeh, ale teraz vás prosím o názor na vyššie uvedené. Dík

25. 6. 2011 21:26:37

Ahojte, čítala som všetky Vaše príbehy a len plačem......a neviem to zastaviť. Môj manžel mi je tiež neverný. Sme spolu deväť rokov, máme dvoch chlapcov, z mojej strany manželstvo krásne, šťastné... AŽ! Manžel zmenil prácu, veľmi sa začal meniť, prestal komunikovať, tak som to najskôr vnímala, že je unavený, nové prostredie, veľa nových informácii v práci, samé skolenia, potom začali časté služobné cesty, ale aj počas nich sme si vypisovali smsky, že si chýbame jeden druhému, všetko bolo o.k. vôbec nič som netušila. až pred 3 mesiacmi som zistila, že si začal s kolegynou, na moje otázky: čo chce robiť dalej, či chce odo mna aj od detí odísť, tvrdil tri mesiace, že nie, že on to nezvládne psychicky. Pred mesiacom som mu ja povedala, že ak to neukončí, bude najlepšie ak aj napriek deťom, odíde. Povedal, že to ukončil... ale povedal mi aj to, že nevie čo cíti ku mne.......tak prešiel další mesiac, ja som samozrejme zistila, že ma oklamal, nič neukončil, tak som ho minulý tyzden vyslovene už vyhodila z domu, na čo mi začal plakať, že on nevie čo cíti, aby som mu dala ešte čas, že on odísť z domu nechce. Lenže ja už nechcem dalej trpieť, za tie tri mesiace som schudla patnásť kíl, stále len plačem, nedokázala som fungovať pre deti, pre nikoho, v práci som si to uplne pokaslala..... až nastal ten den, ked som si povedala dosť a stačilo !!! Tak na moje neustále apely, aby sa odsťahoval, včera naozaj Odišiel. Neviem, čo bude dalej , plačem ešte viac, stále si vyčítam, že čo so urobila zlé, prečo sa to stalo, /aj napriek tomu, že on mi stále tvrdí, že ja som to najlepšie čo ho v živote stretlo, tak potom prečo??/bojím sa samoty, ale najviac ma to bolí kvoli deťom, že ako mohol..... tak uvidím čo bude, čo prinesie budúcnosť... rozvádzať sa zatiaľ nejdeme..... Odkaz: my ženy sme silné, všetkým veľa síl prajem....... dakujem, že som sa mohla vykecať. :-)

30. 6. 2011 17:28:00

ahojte, prispejem aj ja mojim príbehom. som vydatá 9 rokov, máme 2 deti. pred mesiacom a pol som zistila,že ma manžel podvádza s iným mužom. nikdy by som si nepomyslela,že by v našom vzťahu mohla byť nevera a už vôbec by ma nenapadlo, že ma podvedie s chlapom. kým ja som sa doma o všetko starala (dom, záhrada, zvieratá) a hlavne naše deti, on počas pracovnej doby dohodoval stretnutia v našom aute s mužmi. ked som sa to dozvedela vzala som deti a odišla som. zrutilo sa mi v jednej chvíli všetko v čo som verila a prečo žila.plač, trápenie, bolesť a neskutočné sklamanie, ktoré som cítila sa nedá opísať. deti aj ked nevedeli o čo ide plakali tiež a najmä staršia dcérka to veľmi ťažko znášala. vždy som ich učila aby si ocka vážili a tešili sme sa spolu,ked prišiel z práce domov.a on si zatiaľ užíval s inými a mne vravel koľko veľa toho v robote má a ani si nestíhne sadnúť, aby sa najedol. apritom na pokeci v práci presedel aj hodiny a vyhľadával mužov na stretnutia za účelom sexu. po dvoch dňoch prišiel za nami a povedal,že to tak nieje ako to vyzerá v tých emailoch a že to stretnutie s tým chlapom skončilo iba pri malinovke. tvrdil mi,že k ničomu medzi nimi nedošlo, pretože si vraj na nás spomenul a nedokázal ma podviesť. povedal,že ma ľúbi aj deti. povedala som mu, že ja mu nezakazujem takýto vzťah, ked cíti,že chce mať vzťah s mužom tak dobre, ale bezo mňa a naších detí. prosil ma aby sme sa vrátili. bolo to pre mňa veľmi ťažké ved to poznáte, ale ked si človek spomenie na pekné veci,čo boli tak to nejde len tak všetko hodiť zahlavu. odpustila som mu, vrátili sme sa k nemu, výčitky mu nerobím, ani sebe to nemá význam, veľmi ho milujem a milovala by som ho aj keby sme neboli spolu. vrátila som sa k nemu nie pre jeho sladké reči, ale pre deti aby netrpeli, oni za nič nemôžu. keby sme sa rozviedli trpeli by deti aj ja. preto som sa vrátila aby oni boli šťastné, lebo ocka ľúbia a ja? jazva v mojom srdci je už na celý život...

2. 7. 2011 19:49:06

Ahojte aj ja som sa dozvedela o manželovej nevere, ktorá bola pôvodne len jednorázovou záležitosťou, ktorú ukončil, ale predvčerom prišla iná mladá žena k nám domov, že jej dlhuje peniaze, ktoré od nej vylákal, tak že s ňou spával. Priateľ tej ženy mi narovinu povedal, že viem o svojom mužovi len veľmi málo, že ma podvádza na každom kroku. Takže sila, klame ma, podvádza a ešte aj dlhy robí. Mne tie peniaze nedával, dával ich údajne matke, pretože ona mala finančné problémy. Je to veľmi čerstvé a rozhovor so svokrou ma ešte len čaká. Máme šesťročnú dcéru, bývame v dome mojich rodičov, chcem, aby sa čo najskôr odsťahoval, nechcem ho mať každý deň na očiach. Presne viem, čo bude nasledovať, scénky ako miluje rodinu, ako to on dá do poriadku.... Ale to sú už pre mňa iba dristy, som rozhodnutámanželstvo ukončiť.

4. 7. 2011 15:31:24

Momentálne prežívam podobný príbeh milé ženy ako vy. Nevera. A opakovaná. Prvá bola pred osmimi rokmi. Skrátka žena to vycíti. Stále musel byt v robote, schovával tele- fon, čo predtým nikdy nerobil a podobné somariny čo robia malé deti. Odišla som od ne- ho. Nasledoval jeho plač a sluby, samozrejme , že to už "nikdy" viac neurobí. Dala som mu druhu šancu, ktorú si nezaslúžil, a preto to teraz zopakoval. Mal sa pri mne ako prasa v žite. Bol najedený, a všetko bolo zabezpečené. V niektorom príbehu som čítala, že to urobia chlapi, ktorí majú doma pohodu a všetko na čo si spomenú. A je to čistá pravda, urobia to preto aby mali nejaké vzrušo. Tento moj chrapun sa vobec nehambí alebo nemá žiadne zábrani predo mnou tej novej láske telefo- novat nad čím mi postáva zdravý rozum. Ale jedno je pravda, kto to nezažil, nepo- chopí ako to strašne bolí. Sme spolu už 18 rokov a ja naivná som mu uverila, že sa to už nikdy nebude opakovat. Tak ako sluboval. Ale sluby sa slubujú a blázni sa radujú. Mne je strašne tažko na duši a on si z toho nič nerobí. Ja nechápen, ako niekomu nič nehovorí prežitých 18 rokov spoločného života. Strašne to bolí, stále plačem a pýtam sa prečo mi to spravil, pretože sme nemali nijaké nezhody. Tak ne- chápem. Ale takého človeka sa treba rýchlo zbavit lebo n a ďalšiu šancu už nemá právo. Ja mám ešte dve deti, o ktoré sa treba postarat a ja sa musím kvoli nim držat.

8. 7. 2011 14:27:01

To isté, nevera o ktorej len tušíte a ak sa o tom doma zmienite , tak ste pomaly blázon , až vás napadne myšlienka či ste ozaj v poriadku . Ale tá intuícia vás nepustí. Ten "môj hrdina " mal bokovku asi celý život . Niektoré kratšie praskli - na tie som musela zabudnúť ak som chcela ísť ďalej , o niektorých som len tušila . No asi najviac ma nahnevala ostatná slečinka, ktorá je psychiatrička a ktorá si to rozdáva so staršími so záväzkami . V tomto prípade som manželovi neveru aj dokázala. V snahe zachrániť manželstvo som bola ochotná tráviť s ním viacej voľného času , len ona mu radila , aby ma nebral zo sebou, pretože určite prídem a tak nebudú môcť byť spolu. Povedala som si, že v živote nepôjdem za psychiatrom ani psychológom . Veľmi dobre vedela, ak študovala riadne a vykonáva prax riadne , akú bolesť mne aj mojím už dospelým deťom spôsobila. Alebo si takto naháňa klientelu ? V jednej knihe som sa dočítala , že toho tretieho väčšinou poznáte . Je z vášho okolia . A je to zrejme tak. Tolerujete prácu, záľuby až zrazu zistíte , že manžel veľa času trávi mimo domova aj keď nemusí . A to si všetci okolo myslia akého máte pracovitého manžela. Dvihnúť sa zo dna mi nepomohli a nepomáhajú psychiatri ani psychológovia, ale rodina , spolužiaci, kamaráti a hlavne deti. Vraj život je o strácaní , tak sa učím žiť sama so sebou . Len mi je ľúto, že deti majú otca, u ktorého rodina nie je na prvom mieste.

19. 7. 2011 11:31:52

všetkým ženám radím zo svojej skúsenosti,skúste svoje ubolené srdce venovať živej viere ,tam nájdete pokoj a zistíte že ten váš partner zato nestojí

21. 7. 2011 23:27:48

21.7.2011 Môj príbeh je v niečom odlišný. Máme za sebou spoločné krásne 37 ročné manželstvo, sme obaja po 60-tke. Objavila sa však bývala manželová prvá láska a charakter môjho manžela neodolal, zvíťazilo zbabelé zatĺkanie obnoveného vzťahu. Ja čakám, moja trpezlivosť má však tiež hranice. Myslím si, že naše dospelé deti by sa za nás hanbili a neviem, ako by to pochopili vnúčatá, ktoré svojho deda bezhranične milujú?! Aký máte na to názor?

25. 7. 2011 18:01:10

ja apelujem na komentar že sa zamilovala do ženateho muža len jej chcem odkazat že je to hlupana ktora zničí dve manželstva ja mám 28r a už som si tým prešla manžel ma podviedol aj ked plakal a prisahal že ma miluje neverím mu každej jednej sa to vráti stale sa pítam PREČO

9. 8. 2011 11:19:56

Ahojte dievcata,mam 34rokov,dve deti a manzela ktory ma podviedol.Niet o com debatovat,bude ma to sprevadzat cely moj zivot,ci mu odpustim a ci nie.Uz som sa aj snazila na to zabudnut,no ked vidim ako je z kazdej druhej nadrzany je mi do placu .Na stastie mam mamu a sestry ktore ma drzia nad vodou.A ja zijem pre svoje deti,dbam o to aby som dobre vypadala,a beriem si aj cas na to aby som uvazovala sama nad sebou.Viem,ze k nevere patria dvaja,verte mi hladala som,no najdite ihlu v kope sena.Konkurencia je velka.A tak dievcata dbajte o seba,davajte na seba pozor,v takychto situaciach ide o psychiku.Drzim Vam a aj mne sebe päste aby nas zivot nebol len bolestou.Jedneho dna sa im to vsetkych vrati...

10. 8. 2011 23:34:00

Ja som sem pridala komentar asi pred štyrmi mesiacmi, keď sa prevalila nevera. Mala som pocit, že to nikdy neprekonám. Je naozaj pravda, že keď človek padne, musí sa zodvihnúť a ísť ďalej.Čas ten pomáha. Som so svojim synom, začala som chodiť medzi ľudí, obnovila staré kontakty a našla som niekoho, kto bol ochotný ma vypočuť, pomôcť a za minulosťou som dala nepriepustnú stenu a nevraciam sa tam. Ešte rozvod a budem definitívne zbavená jedného človeka, ktorý mi 16 rokov ubližoval. Tiež verím, že sa mu to všetko pomaličky vráti.... Som kľudná, spokojná a po niekoľkých mesiacoch som si povedala - chvala bohu.

19. 8. 2011 11:30:35

Odpovedám tej panej, ktorá je vydatá 37 rokov.Mne sa stalo niečo podobné. Manžel išiel do predčasného dôchodku a našiel si partnerku do postele. Nevera ako vyšitá. Len tak z nudy. Zmeny v jeho správaní boli očividné. Veselosť a pod. Muži klamú a všetci, tez rozdielu. Len niektoré o tom vedia a iné nie. Ako som na tom ja? Hrozne. Ale už ma to pomaly prechádza, musím sa s tým vyrovnať. Manžel sa tvári ako by sa nič nestalo. Aj mi povedal, že keby som ho ja podviedla, tak ma opustí. To je názor, že? Sami sa za to hambia a sú slabosi. My,ženy musíme vydržať asi všetko. Hovoriť o láske, tak to len formálne, city sú celkom preč. Aj keď sa milujeme, už to nikdy nebude také. Systém hrubej čiary síce existuje, ale je to iba naše želanie. A šte, nikdy to oficiálne nepriznal. Aj keď som mu neveru dokazovala. Nie je to pravda a hotovo. Je to obyčajný zbabelec, ktorý nepovie pravdu. Určite by to bolo lepšie, ako keď viem, že mi do očí klame. Tak si o ňom už nemôžem myslieť, že je aspom "chlap" čo sa nebojí za pravdu. A život ďalej? Jedným slovom som si to takto nepredstavovala, ale iné to už nebude. Robí so mňa chuderu, ktorá nevie, kde je pravda? Dosť! Chudera nie som , ale on je chudák. A tak aj žijem.

28. 8. 2011 21:22:33

Nevera po 37 rokoch - ďakujem za príspevok, už som si myslela, že také niečo po toľkých rokoch pekného vzťahu sa nemôže stať nikomu inému. Tiež ho považujem za zbabelca, hlboko ma uráža, že iné hovorí a iné robí a pritom si myslí, že o tom neviem. Tiež sa nepovažujem za chuderu ale dá sa to vydržať?! Vždy mi v mojom správaní zálažalo na tom, aby som sa mohla smelo pozrieť do zrkadla! Je správne ostať takto žiť a dúfať, že raz mu to spočítam? Počula som názor na manželstvo: Fungujúce manželstvo je zrkadlom toho, koľko žena vydrží. Asi je to teraz práve o tom! Ako ste si dokázala sama pre seba povedať - dosť!? a pritom nič neurobiť. Ja stále verím na Božie mlyny, ktoré melú pomaly ale iste ! A žijem v očakávaní. Ako by sa takýto partner tváril, keby sa nám podarilo v tomto smere ho zosmiešniť pred rodinou ? Zdravím Vás!

30. 8. 2011 9:17:58

Nevera po 37 rokoch- milá pani, ani neviete ako som bola rada, keď som zbadala pridaný príspevok. Čítať osudy iných žien, pre nás tiež oklamané, tak to je taký trochu balzam na našu ubolenú dušu, že sa to stáva. Je to taká dôvera, keď sa môžeme vyrozprávať tomuto počítaču a nikomu inému. Dobre by bolo, keby si to tí naši manželia tiež prečítali. Mali by sme to tak urobiť. Milá pani, držme si kredit, nám sa to určite niekedy vráti. Verím tomu. My sa nemáme za čo hambiť, môžeme sa priamo pozrieť manželom do tváre, ale oni nám nie. A hlavne to vedia. Nechcela by som mať v sebe ten ich zmätok. A že ten zmätok majú, tak to mi verte. Náš život je hodnotný ale ich nie, a oni to vedia. Stálo im to za to? Sú babráci, keď ani takú povedzme "sprostosť" nedokážu pred nami utajiť. Bolo im to treba? Berme to takto. Sme silnejšie a to nám závidia. Držme si vzájomne palce, aby sme to vydržali. Ukážme im našu silu, že nás to nebolí. A úsmev. Dobre? Napíšte mi.

4. 9. 2011 23:43:04

U mojho manžela išlo o neveru po 34 rokoch manželstva. Potajme sa odsťahoval - vraj ku kamarátovi, lebo podľa jeho názoru naše manželstvo bolo iba formálne a on nie je šťastný a takto ďalej žiť nechce. Môj názor a moje šťastie ho nezaujímalo. Samozrejme, že za tým bola rozvedená milenka mladšia od neho o 19 rokov s troma deťmi, ktorá by mu mohla byť dcérou. Vraj sa poznali pol roka. Nepomáhalo prehováranie ani dohováranie. Pomohlo až, keď som mu dala na javo, že už nie sme rodina - som ja a deti a on už k nám nepatrí - je samostatná jednotka. Jeho zvyšné veci som vysťahovala na chodbu a napchala do jednej skrine, zariadila všetky platby ohľadne bytu (už tam nebýval - mal iba trvalý pobyt)a začala som riešiť seba - dovolenka, kamarátky, prechádzky, zvýšená starostlivosť o seba samu. Pri návšteve v byte som ho vybavila na chodbe - ako návštevu. Zamkla som si spálňu. Dala som mu tým jasný signál, že jeho zradu dokážem prežiť a zvládnem všetky problémy aj sama (hoci s nervami na dne, trpela som nespavosťou, výrazný úbytok na váhe). Po troch týždňoch bol s plačom a prosíkom naspäť - vraj mu chýbame. Nasťahoval sa zase potajme späť bez môjho výslovného súhlasu. Ako alibista to nechal na mne, aby som rozhodla, či môže zostať. Nevyhodila som ho. Dodnes neviem, či sa vrátil kvôli mne, alebo kvôli vlastnému pohodliu - zrejme mu išli na nervy milenkyni tínedžeri, alebo nemal chuť riešiť jej neutešenú sociálnu situáciu. Viem, že o celej afére mi nehovorí pravdu. Zachoval sa ako totálny sebec - zničil nielen našu rodinu, ale možno aj rodinu svojej milenky, keď od nej po pár týždnoch ušiel. Nechápem, prečo to zverejnil - mohol s ňou spávať koľko len chcel, ja by som na to neprišla.Muži jednoznačne myslia v prvom rade penisom. Zatiaľ som mu neodpustila, a ak by som mu niekedy odpustila, tak nikdy nezabudnem. Mužom treba, ak sa to len trochu dá, ukázať, že si dokážeme poradiť aj bez nich.

5. 9. 2011 18:40:02

Nevera po 37 rokoch - zatiaľ som pri týchto príbehoch nenašla nič o reakcii detí. Veď každá už máme dospelé deti, niektoré aj s vlastnými rodinami, máme vnúčatá, zaujíma ma, či považujete za dobré deťom sa o tom zmieniť, prípadne poradiť,možno niečo zbadali aj sami, alebo požiadať o pomoc v riešení ? Aký názor majú na to? Ja som len po naznačení niečoho takého dostala radu - neblázni mami, vo Vašom veku, veď by ste boli len na smiech! A preto váham s radikálnym riešením, neviem sa rozhodnúť. Začína predsa obdobie, keď človek toho partnera potrebuje stále viac, aj keď akého-takého. Možno by sme si mohli podrobnejšie porozprávať v súkromnej pošte cez e-mailové adresy. Máte skúsenosť s nejakou manželskou poradňou, alebo psychológom? Zdravím Vás a želám pevné nervy!

7. 9. 2011 9:49:26

Milá pani, len tak na rýchlo. Som rada, že ste mi napísala. Už to pomaly beriem ako osobnú poštu. Ale určite je to dobré aj pre iné ženy, ktoré si to môžu tiež prečítať a niečo si z toho aj zobať. Mám dve dospelé deti. Ja osobne som to s detmi neriešila. Veľmi som hcela, aby to naše deti nevedeli. Ale čo bolo najhoršie, manžel to povedal deťom sám. Nedokázal to už sám ďalej zniesť, tak použil túto zbrať - naše deti. S tým, aby mi dohovorili, že všetko nie je pravda a že si namýšľam, porebujem sa vraj liečiť. Jedným slovom katastrofa. Tak som to mala ešte o toto horšie. Našťastie, mám ozaj rozumené deti, ktoré to zobrali priam úžasne. Poznajú svoju mamu, vedia aká som celý život a že nie som blázon a ozaj lekára nepotrebujem. Mám s detmi otvorený vzťah,porozprávali sme sa otvorene. Nechcela som im ešte viac ubližovať a trápiť ich a v podstate im brať ideál normálnej rodiny. Pochopili to veľmi dobre a môj vzťah s detmi sa nezmenil. Už o tom nehovoríme. A aký majú vzťah k otcovi? Neviem, či sa porozprávali. Chovajú sa k otovi ako vždy, ale čo si v skutočnosti myslia? Ťažko povedať. A čo si myslí manžel, keď je so svojimi deťmi? Tak to ani nechcem vedieť, nechcela by som byť v jeho koži. A ešte na otázku manželskej poradne- nebola som tam a ani u žiadneho psychológa. Robím si psychológa sama sebe. Myslím, že som dostatočne silná osobnosť a radím si sama sebe. Samozrejme, aj touto cestou, čítaním príbehov aj odborných článkov. Majte sa pekne. Všetko dobre dopadne. Určite.

12. 9. 2011 15:56:25

Nevera 37 - takže to je zrejme obľúbená fráza takýchto klamárov, že posielajú svoje manželky k lekárovi a na liečenie. Po takýchto konštatovaniach sa veľmi ťažko opäť získava nejaká prijateľná atmosféra v spolunažívaní. Vlastne žijeme dobrovoľne v pretvárke, to je správne ?! Aj ja sa považujem za silnú osobnosť, ale vôbec nie som presvedčená o tom, že robím dobre. Nie je to len o pohodlí a strachu nemeniť dlho zaužívané zvyky aj za cenu pretvárky ? Manželskú poradňu som raz navštívila, ale vôbec som nemala pocit, že mi pomohla. Hlavná rada je o otvorenom rozhovore medzi partnermi, ale čo keď ten nie je ! Čo vy na to?

14. 9. 2011 18:07:14

Ja by som sa vás chcela spýtať, ako by ste sa zachovali v mojom prípade. Sme tiež už "obstarožní manželia" na dôchodku. Manžela som pristihla, že nadviazal kontakt s nejakou bývalou známosťou. Riadne to zatlkal, obstaral si tajný mobil a vlastne denne je s ňou prinajmenej v takomto kontakte cez éter. S mobilom sa pohybuje po byte, pri každej možnej príležitosti ho využije a myslí si, že som slepá. A zatlka. Často sa bezdôvodne usmieva - spracováva informácie z prijatých SMS. Keď o tom chcem hovoriť, je neskutočne arogantný. Náš syn nič netuší. Nie som natoľko drzá, aby som mu šlapala celý deň na päty. Povzniesla som sa nad to! Čo vy na to?

16. 9. 2011 11:21:08

Ach, je to hrozné, koľko nešťastia nám vedia manželia urobiť. Je to jedno, či máme 20,30,40,50 alebo 60 rokov. City sú stále rovnaké tie stárnuť nemôžu. No proste sú zamilovaní. Ale my to máme chápať? To sa nedá. Týmto nás týrajú a ešte im to robí aj dobre. Ale nedajme sa!!!! Ak je to moc čerstvé, ja to mám už za sebou, tak to plne chápem, prežila som si to. Ale teraz cca 1,5 roku som už na tom lepšie. To trvalo, že? Musíme byť na to pripravené, že to už nikdy nebude celkom tak ako to bývalo, ak vôbec niekedy bude. Žime si svoj život, máme ho len jeden. Hádam sa niekedy "odľúbia". Nemyslime na svojich manželov, my problém nemáme ale oni. Postavme to do tejto polohy. Uvidíme, možno sa spamätajú. Držme sa,netrápme sa za niekoho druhého, tak to teda nie!

18. 9. 2011 17:53:05

Mám 40 rokov, môj manžel 45. Pred piatimi rokmi, keď som bola v siedmom mesiaci,čakala naše druhé vytúžené dieťa, som prišla manželovi na neveru s kolegyňou. Pracovala som tiež v tej istej firme na vyššom poste.Kolegynka bola tiež vydatá a mala dve deti. A presne ako píšete, "zrútil sa mi celý svet". Nemohla som jesť, piť, spať, len plakala a plakala. Milovala, nenávidela, bola som zúfalá. Počas tehotnosti som namiesto pribratia schudla 10kg. Dcérka sa nám narodila so zdravotnými problémami. Ostala som s mužom, "veď to bola len zábava o nič nešlo" a "on si neuvedomil, že mi to tak ublíži". Prečo som s ním zostala? Netrúfala som si vychovávať dve deti sama, a po rozvode by sa aj tak neodsťahoval, lebo by "nemal kam". Tvrdil,že s tým skončil, až kým som mu nenašla ďalšiu láskyplnú sms od našej kolegyne, bolo to dva mesiace po narodení dcérky a týždeň pred Vianocami. Ale ako obyčajne "zase o nič nešlo". Bolo mi z toho zle, a balila som kufre, že odchádzam k rodičom. Ale zasiahla svokra, ktorá ma uprosila aby som mu ešte jednu šancu dala, a synovi zdvihla mandle. Podarilo sa mu nájsť si inú prácu. A už som mu aj pomaly začala veriť, ked som videla jeho snahu. Až donedávna, začal byť doma zase pasívnejší a postrehla som, že môj muž sa nejak moc čertí, ked nejaká jeho kolegyňa, z terajšej práce, neprišla na víkendové školenie, a zase nedokázal skryť nadšenie, ked išiel na ďalšie víkendové školenie. Čo robíť? Trápiť sa, kašľať na to, odísť, ......

19. 9. 2011 17:42:15

Vždy predtým som na takéto informácie o druhých reagovala bez rozmýšľania, že by som to samozrejme riešila rozchodom. Dnes, keď sa ma to dotýka už v pokročilejšom veku, snažím sa dívať na to ako na druh choroby. Vždy uvažujem tak, že ak by sa dal na alkohol, alebo drogy, neodišla by som, ale by som sa snažila ho liečiť. V tomto prípade však nie je možné liečenie, ale takýto človek sa ničí sám, pretože tým, že zatĺka, musí byť vlastne celý deň v strehu, že ho pristihneme. Oni sa vlastne odpisujú sami!. Len je veľmi ťažké tváriť sa, že nič nevidíme a my vidíme! Preto padne vždy veľmi dobre s niekým sa o tom rozprávať, aby sme dali zo seba von to, že nie sme slepé, ako by sa od nás vyžadovalo. Ja konkrétne vidím, ako to zanecháva viditeľné stopy na zdraví - zvýšená nervozita, návaly, arogancia, krik . . . Je to naozaj ťažká životná skúška, lebo vlastne ich máme radi. No a hlavne pretvarujte sa pred všetkými !

20. 9. 2011 12:16:25

Som muž a rád by som sa opýtal niekoho, ako by som vedel napaviť neveru. Veľa toho tu som prečítal, ale nič podobné - môjmu prípadu nenašiel. Mám 34 rokov´- som v 8 ročnom vzťahu s mužom, ktorého veľmi milujem- no predsa som mu bol neverný. On na to prišiel sám- teda sám mi to povedal. Je mi veľmi ťažko, lebo až teraz som si to uvedomil, čo som vlastne urobil. Mám ho veľmi rád a chcel by som s ním prežiť celý zvyšok života.

21. 9. 2011 17:07:55

Chlapče, choď na také miesta, kde fúka veľmi silný vietor a neodíď odtiaľ, kým ťa to neprejde!

21. 9. 2011 17:35:01

Potrebovala by som radu prosím.Som s manželom 10rokov,s toho 3roky sme svoji.Máme syna ktorého sme plánovali a teraz čakáme druhé,tiež plánovane.Ale som zistila u muža za jeden mesiac 64odoslaných sms a 47 hovorov jednej žene ktorú poznám.On tvrdí že s ňou nič nemá ale mne nikdy sms neposiela,vraj sa mu to nechce a toľko hovorov sme nemali za celé roky medzi sebou.Zistila som to náhodne,keď som kontrolovala tel.výpis,keďže bol veľmi vysoký,čo nemávame.Ja doma trpím veľkými nevolnosťami,starám sa o všetko a on my takto klame.Neviem čo mám robiť.Už mu nedokážem veriť.Je to od neho nechutné,keď ja mu nosím pod srdcom druhé dieťa.A nie je to jeho prvý prešľap.Ďakujem

22. 9. 2011 10:07:42

Píšem tomu pánovi, ako napraviť neveru. Vy to aspom ľutujete a to je šanca k náprave. Máte aspome neaké svedomie. Ale naši manželia svedomie nemajú žiadne. Tých netrápi nič. Nezostáva nič iné, len ukázať dobrý úmysel a vydržať, či Vám bude odpustené a zabudnuté. Ukázať, že už nikdy viac sa to nezopakuje.

22. 9. 2011 10:14:39

Mladá budúca mamička,netrápte sa už len kvôli malému. Chlapi sú všetci rovnakí. Som zhrozená aká by to bola štatistika, táto nechutná nevera. Už si myslím, že verný muž nie je hádam ani jeden. To sme to my ženy dopracovali. Chlapi, ani ich tak nemožno nazvať, sú obyčajné pudové zvieratá a my sa máme s tým vyrovnať? Môzu sa hambiť všetci doradu. Sú to obyčajní hajzli, takto nás trápiť a oni si chodia užívať.

22. 9. 2011 11:34:13

Keď čítam všetky tieto pridávané osudy, vlastne štatistiky o rozvodovosti sú veľmi klamlivé a nepresné, percento by sa riadne zvýšilo, keby sme sa všetky rozhodli to riešiť a netrpieť. Je to vlastne vo vienku ženy obetovať sa a svojou "zásterou" všetko v rodine zakryť a myslím, že väčšinou to robíme ani nie tak kvôli sebe ale kvôli všetkým okolo nás. Čo si o tom myslíte? Neštve vás to, že tí chlapi si myslia, že sú hviezdy a môžu si všetko dovoliť? Veľmi by som očakávala, keby na naše debaty zareagoval nejaký psychológ alebo manželská poradňa. Čo by nám asi poradili ?

22. 9. 2011 11:49:16

Ano, robíme manželom len "garde", aby sa s nami aj ukázali, že majú atraktívne manželky. Nechcem sa chváliť, ale aj v mojom prípade je to tak. A predsa som takto dopadla.Musíme im to povedať, nie len byť ticho a oni si myslia,že je všetko v poriadku. Nech si o sebe nemyslia, že sú len "oni". Sú to kreténi, nezaslúžia si ani dobré slovo. Kašlime na nich. Žime si svoj život, nech začnú aj používať hlavu. Nedajme sa citovo vydierať, že potrebujeme ich milovanie. Bez citov to nestojí za nič. Určite všetky vieme o čom hovorím. Mal by sa ozvať psychológ, určite by načerpal dosť názorov.

22. 9. 2011 12:06:12

Ako prežívate stav, keď je to okaté, že vás klame a pritom sa túli a bozkáva? Tiež si v duchu pomyslíte "ty s...." ? A tým pádom je to pretvárka na oboch stranách! Myslím si, že vlastne si ubližujeme. Určite to zanecháva stopy na zdraví - tlak, srdce, . . Ako ďalej?

22. 9. 2011 12:19:21

Máte pravdu, aj ja si liečim vysoký tlak. Áno, snažia sa to trochu vyžehliť, ukľudniť situáciu a idú kľude ďalej a pokračujú. Presne ako u nás. Ale, žiaľ, nefunguje to. Povedala som mu, že ma nemusí zneužívať. Je to svojim spôsobom zneužívanie. Oni nás aj trochu potrebujú, ale nedajme sa oklamať. Na dve strany to nejde. A ešte mu poviem, nech ide za ňou.......... nech si ide! Majme svoju hrdosť! Chudáci, sprostí......... možno im aj začnú chýbať naše city, ale na to nech si pekne počkajú.

23. 9. 2011 23:57:30

Psychologa ? Ja si robím psychologa sama sebe , dokonca aj môjmu nevernému mužovi .Priznal sa mi k nevere, sám to nezvládal , nedokázal od mňa a detí odísť - no údajne si nedokázal ani predstaviť život bez nej . Ukončil to , je tomu pol roka .Bol klud , deti ani blizka rodina sa nič nedozvedeli - stálo ma to veľa síl . Nedávno som začala mať pocit , že sa niečo zasa deje - prečítala som si sms v jeho telefone , aby som sa dozvedela , že slečna sa necíti po rozchode dobre a chce aspoň kamarátstvo .On síce tvrdí , že s ňou už nič nemá , ani nechce mať , no ja som aj tak v neistote -čo ak . Myslím , že ho to stále láka . Prežívame striedavo chvíle napätia a pohody . Ja nie som typ , ktorý vybuchne , riešim tieto veci s kľudom (aký je len možný ) No on tvrdí , že nevie žiť sám zo sebou , nedokáže sa vyrovnať s tým , čo urobil . Ak mu poviem , že mu odpúšťam , on povie, že si nezaslúži odpustenie . Raz som vybuchla a poslala ho preč , keď použil argument - ty si ma tu chcela . Vtedy som nakričala , nech vypadne , keď je mu s nami tak strašne zle . Neodišiel , pohovorili sme si a uvidím , čo bude ďalej . Silné manželstvá vraj neveru vydržia - som zvedavá , aké je to naše .

26. 9. 2011 11:26:53

Pravidelne čítam tieto príspevky a môžem skonštatovať, že neoplatí sa trápiť pre našich manželov. Nech sa trápia sami. Máme my trpieť? Nevinné. Oni sú majstri sveta a ešte sa nám aj smejú. Asi im to robí dobre. Ale určite to nebude navžy. Raz aj na nich príde. Smejme sa, majme rady sami seba a ukážme im, že nás to nebolí. Tú radosť im nerobme!! Že o nich stojíme? A zaslúžia si to? Zničia si sami svoj život a prečo by mali ničiť aj ten náš? Nedajme sa! Veľa zdaru!

26. 9. 2011 12:35:27

Pomohlo Vám, alebo pomáha, ak sa so situáciou niekomu zveríte? Často sa môže stať, že Vám ani neuveria. Neoplatí sa, radšej mlčať a čakať? Ale znáša sa to samému horšie! Máte nejaký "ventil", že dokážete ukázať, že Vás to nebolí?

26. 9. 2011 13:23:44

No, ako sa to vezme. Niekomu pomôže sa vyrozprávať a inému nie. To je individuálne. Nebolí to. Musíte sa o tom presvedčiť sama. Ťažko sa to píše, že ozaj to nebolí, ale iná cesta nie je. Ozaj to časom prestane bolieť. Verte! Veď keď sa trápime, ubližujeme sami sebe a prečo? Okašlaní sú naši manželia a nech sa spamätajú!

26. 9. 2011 17:09:30

Mne pomohlo , keď som sa zdôverila a rozoberala to s kamarátkou .Asi by ma roztrhlo , keby som to nikomu nepovedala .Dosť ťažké bolo sa tváriť pred deťmi , že je všetko ok . Dobré je rozoberať to aj s ním . No nie vždy je to možné . Oni sú chlapci ešte hákliví , keď zistia , že si dovolíme o nich hovoriť ...

29. 9. 2011 22:34:52

Keď mňa opustil manžel, bol to pre mna šok a veľký stres. Nebyť mojej kamarátky, ktorej som sa zdôverila, bola by som pod ich vplyvom urobila chyby, ktorým som sa vďaka jej múdrym radám vyhla. On so mnou komunikovať a riešiť problém nechcel, postavil ma pred hotovú vec - odsťahoval sa v dobe mojej neprítomnosti, nemal odvahu povedať mi priamo do očí, že má milenku - vraj býva u kamaráta. Nebol prístupný žiadnym argumentom, aby si to rozmysel a vrátil sa, aby dobre zvážil všetky následky svojho odchodu a neodchádzal k svojej o 19 rokov mladšej milenke. Akceptovala som teda jeho rozhodnutie a dala mu jasne najavo, že keď teda chce, nech ide a začne s ňou život rovnako ako so mnou - bez ničoho, a že nedovolím, aby to čo sme spolu nadobudli a raz to malo byť dedičstvom našich detí, on prehajdákal na milenku a jej deti. Naučila som sa s úsmevom hovoriť vetu: "Vymenil ma za mladší model s troma deťmi. Kto chce kam, pomôžme mu tam". Veľmi rýchlo, ani nie za mesiac, z tej veľkej lásky pri cudzích deťoch v prenajatom byte vytriezvel. Asi mu došlo, že hrá rolu "starého chrena", že by mal živiť cudzie deti, prispôsobiť sa ich spôsobu života a že prišiel o svoje pohodlie, na ktorý si všetci chlapi veľmi potrpia. S plačom prosil mňa aj deti, aby sa mohol vrátiť domov, aby sme mu odpustili. Súhlasila som s jeho návratom. Neviem, či som urobila dobre - už si ho nevážim, neverím mu a neviem, čo vlastne k nemu cítim a či by nebolo lepšie, keby som s jeho návratom nesúhlasila. Tak ako som sa trápila, keď ma opustil, teraz sa trápim, či som urobila dobre. Kamarátka radí, aby som si takéto myšlienky rázne zakázala. Uvidím, či to zaberie a či to dokážem.

30. 9. 2011 10:49:55

My, ženy, asi sa budeme trápiť vždy, či sme urobili dobre. Ale naši manželia sa s tým netrápia vôbec, či oni robia dobre. V podstate vždy to musíme riešiť my. Myslím si, že vo Vašom prípade sa to napraví. Vymazať neverníka zo svojho srdca, to je to najlepšie, čo môžeme urobiť samy pre seba. Netrápiť sa! Mužský egoizmus je priam strašný. Oni žiadajú odpustenie, ale odpustili by oni nám? Asi veľmi ťažko. Tak nech si to pekne zlížu sami. Je to na dlhé trate, možno príde čas, keď sa znovu aj oni do nás zaľúbia, ale musia veľmi "makať". A hlavne si to musia zaslúžiť! Nie je to vydieranie z našej strany, ale donekonečna sa my vydierať nedajme! Keď príde ten správny čas, aj my sa znovu zaľúbime do svojich manželov.

30. 9. 2011 15:11:45

Ja si myslím, že to znovuzaľúbenie už neprichádza do úvahy - ale to je asi individuálne. Veď ten človek vlastne sklamal v tom základnom a už nikdy nemôže byť 100 % istota, že to nezopakuje, ak sa naskytne príležitosť. Ja nie som vôbec pesimista, i v mojich ťažkých časoch sa snažím nad to povzniesť a udržať rodinu. Vidím na ňom, ako ho tento stav ničí, pretože sa nemôže pohybovať tak voľne, ako by chcel, hľadá rôzne zámienky na skrývanie ale jednoducho to nevie. Prečo sú poväčšine chlapi takíto zbabelci a nevedia priznať pravdu. Ale vlastne sa odpisujú sami! Pomáha mi často, keď mi je ťažko, povedať si, že zdravie je len jediné ale chlapov, resp. spoločníkov sa určite nájde viac! Keby môj muž mal silu odísť, ale kvôli pohodliu a handbe pred okolím to neurobí, ihneď by som to riešila zmenou bývania.

3. 10. 2011 14:10:13

Dnes žiadna z Vás nepridala žiadny kometár. Tak napíšem pár riadkov, len tak, aby nám bolo veselšie. Urobme si trošku dnes radosti a nemyslime stále na tých "našich tiež manželov". Ako vidíte, asi mne sa to tiež celkom nedarí, stále nemyslieť......... Ale čo už........ tak len toľko. Napíšte

7. 10. 2011 19:10:53

V týchto našich osudoch je ešte zaujímava jedna stránka. Ako riešite finančnú otázku v týchto časoch? Veď výdavky muža v týchto prípadoch sú na úkor rodiny, máte prehľad o financiach, alebo to rieši z "vreckového", alebo zo svojho účtu? Samozrejme je to závislé na spôsobe gazdovania v rodine. Ja mám financie pod dohľadom, ale zase mi miznú materiálne veci - niekedy nepotrebné, ale niekedy potrebné - len tak, aby mala aj ona z toho! Som so silami na pokraji a asi to nevydržím a budem to riešiť.

10. 10. 2011 9:33:56

Dobrá otázka.Jasné, že míňajú peniaze jedna radosť. Veď z čoho by platili motely, obedy a pod. Na svoju rodinu sú lakomí a tajne si odkladajú. Veď nebudú vyzerať ako neakí chudáci. Toto všetko je strašne veľký stres, hádam ako prežitá tretia svetová vojna. Oni sú jednoducho takí zmagorení, že už ani nevedia normálne rozmýšľať. Už nás neľúbia, len nás potrebujú. Nechajte to tak,neničte sa. Uvidíme, či dostanú rozum. Nič netrvá večne. Nebudeme im robiť handry.

10. 10. 2011 15:32:38

Nie je dobré nič nerobiť - vec neriešiť. Tým vlastne len pasívne vyčkávame, čo bude, ako sa "páni rozhodnú" a oni si užívajú, zatiaľ čo my sa trapime a čakáme, kým dostanú rozum - ak ho vôbec niekedy dostanú. Preto treba myslieť aj na seba a "ulievať" si z rozpočtu toľko, koľko sa len dá - veď aj my si môžeme užiť - vyhodiť peniaze na drahé obedy v reštauráciách, vyraziť si s priateľkami do nejakeho hotela s welnes alebo spa, doniesť domov kvety (aj ked si ich kúpime samy), kúpiť si predražené parfumy ... a ak nie naozaj, tak aspoň naoko nezmyselne míňať a myslieť na seba a na zadné vrátka.

11. 10. 2011 10:29:59

Jasné, ak sa Vám dá, chodte niekde na týždeň-dva, napr. do kúpeľov, tam môže isť aj sama.Nechajte drahého pekne doma. Možno mu chýbať ani nebudete, lebo teraz sú v eufórii, ale urobíte niečo pre seba. Uvidíte aj iný život.

15. 10. 2011 18:33:15

Som rada, že som našla túto stránku. Aj ja patrím medzi oklamané ženy a som rada, že si môžem prečitať rôzne názory ohladom nevery a vlastne, ani neviem, čo dalej ... Zistila som, že moj manžel mal polročný vztah so svojou kamaratkou, vraj z detstva, s ktorou si za moje peniaze užíval hodinové hotely a výlety a pod. Stále mi tvrdil, ze sa domá nudí a že sa potrebuje odreagovat tak, že ide s kamarátmi na pánske akcie ... lebo ja stále sedím za PC a pracujem a aby ma nevyrusoval. Zijeme spolu vyše 20r. a prakticky som zistila, že toho človeka som vobec nepoznala... Myslela som si, že sme mali výborný vzťah, všetko klapalo /aj pre okolie sme vyzerali ako harmonický párik/, samozrejme sem tam boli nejaké hádky alebo jeho alkohol. úlety, ale stále sa to nejak zvládlo. Máme jedno dospele dieta, ktorá si zije uz svojim vlastným zivotom. Manžel dlhsiu dobu nepracuje, venuje sa domácnosti a ja zivím celú rodinu, kedze mám výhodné zamestnanie, starám sa o celú rodinu, účty o domacnost a pod. Tiež chcem povedať, že nie som z tých zien, ktorá o seba nedbá, dbám aby som bola upravená, som chudá, chodím cvičit, kozmetika, welnes a pod. a aj napriek tomu jeho správanie poslednú dobu bolo pre mana čudné... Stále posledné mesiace len opakoval, co so sebou nič nerobím, ako vyzerám a pod. a hlavne ked sme niekam si vyrazili von, stále mu nieco na mne vadilo. Po odhalení jeho mileneckého vzťahu som zistila, že jeho milenka je úplný opak mna (malická a tučna), ale velmi koketná, vyzývajúca pre chlapov. A to chlapi majú na zenách velmi radi, priam milujú. Neviem čo mam robit, zatial byvame v spoločnej domacnosti, ale nekomunikujeme. Vobec neviem, co dalej ... skrátka zrútil sa mi svet, a bolí ma, že ja som zarábala peniaze a manzel si ich užíval s inou.

16. 10. 2011 20:39:11

Moja rada - zbav sa ho pokiaľ možno čo najrýchlejšie. Už nikdy mu nebudeš veriť a budeš sa zožierať, kde je, s kým je a čo robí. Tých myšlienok sa už nikdy nezbavíš a prepadnú ťa vždy v najnevhodnejšej chvíli. Budeš nešťastná, lebo si inteligentá a šikovná - počítač v tvojej hlave nevypneš len tak z ničoho nič a myšlienky ti budú stále utekať k jeho nevere. Stále ti bude skrúcať žalúdok od nervozity, že zase klame a on klamať bude, lebo si zvykol na ľahký život - ty makáš a on sa priživuje. Bude ti sľubovať hory-doly, ale istotu mať nebudeš a nebudeš ani šťastná. Podľa mňa je lepšie trpieť teraz, ale táto bolesť ťa oslobodí od tej, ktorú budeš cítiť keď ho nepošleš za jeho "kamarátkou z detstva" - nech si ho vydržiava ona. Určite sa vzchopíš a možno nájdeš niekoho, kto ťa nebude využívať a ponižovať a s kým budeš šťastná. Vykašli sa na toho egoistu.

17. 10. 2011 8:16:25

Ďakujem ti za radu, musím si to všetko uležať v hlave, ale hlavne je to veľmi, veľmi ťažké ... asi potrebujem viacej času ... samozrejme, že sľúbil že sa zmení, ale ja tomu veľmi neverím. Veľmi, veľmi to bolí.

17. 10. 2011 10:09:26

Tiež som rada, že som našla túto stránku, neviem, či môj príbeh sa tú uverejní, ak áno budem písať ďalej

19. 10. 2011 12:59:04

Tak som sa rozhodla, že pridám pár riadkov. Pozdravujem Vás všetky. Toto všetko je strašne smutné. Aj mne manžel povedal, že my, ženy, sme hrozné. Myslel tým, aké sme precitlivelé, že nám to tak strašne vadí, že nás podvádzajú, veď sa nič také hrozné nestalo. Samozrejme, že iba podľa nich. Pre nich je svet gombička. Oni si vlastne myslia, že na to majú právo, otrasú sa a idú kľudne ďalej. Už ani netrpím, kašlem na neho. Neviem pochopiť, aký vlastne naši manželia žijú život. Jednoznačne dvojitý. Je to nespravodlivé voči nám.

21. 10. 2011 17:13:05

Milé virtuálne priateľky, raz som napísala, že verím na Božie mlyny, ktoré melú pomaly ale iste. Môj manžel zažil v posledných dňoch obrovské poníženie od svojich príbuzných, nevie sa z toho spamätať a stále sa pýta prečo. Zlo sa človeku vždy vráti, i keď v inej podobe. Ja nemám silu situáciu riešiť, naše deti ho potrebujú a ak sa nespamätá, to určite nie je koniec. Veríte tomu? Ja áno. Preto viem, že musím vydržať. Pomaly sa mi darí byť nad tým a skôr sa usmievam, ako plačem a to ho veľmi dráždi až k nepríčetnosti. Pozdravujem Vás, verte v dobro.

25. 10. 2011 11:14:00

Od piatku viem, že mi bol manžel neverný asi 2 mesiace so ženou čo nalieva ožranom v krčme, je odo mňa staršia a je to taká vyžitá šľapka. Obaja mi potvrdili, že sa to skončilo. Ale ja som v strašnom stave, nespím, nejem, stále plačem, neviem si rady ako ďalej. Nenávidím ho, cítim sa pošpinená, a zárovaň ho milujem. Chcela by som mu odpustiť, ale nedokážem sa naňho pozerať, spať vedľa neho. Prestala som mu variť, prať, žehliť. Zvažujem rozvod, deti sa postavili na moju stranu, sú už veľké 15 a 20 rokov. Mne povedal, že si potreboval dokázať, že si vie nájsť frajerku, a až potom pochopil, že miluje mňa a že to bol omyl. Ale to sú iba reči a činy hovoria iné.

25. 10. 2011 20:26:43

Chápem tvoje pocity, aj ja som bola v podobnej situácii. Teraz vak nerozmýšľaš hlavou, ale srdcom. Odporúčam, aby si si všetko dobre premyslela a nehrnula sa bezhlavo do rozvodu. Ako si na tom finančne? Si na tom tak, že nepotrebuješ na pohodlný život teba a detí finančnú podporu zo strany manžela ? Ak by chceli deti študovať, zvládneš to sama bez pomoci? Ako po rozvode poriešite bytovú situáciu ? ako si vysporiadate BSM ? máš peniaze na to, aby si ho vyplatila z bytu ? aby ti v ňom nezostal ako rozvedený trčať a nedajbože si do bytu vodil svoje prípadné ďalšie milenky ? Nad týmto všetkým sa zamysli, kým sa rozhodneš kráčať životom sama spolu s deťmi. Je ťažké odpustiť neveru a keď aj odpustíš, tak nezabudneš. Každý sa môže pomýliť, hlavne že si to uvedomuje. Nakoniec si môžeš povedať, že aj keď si pomýlene chcel niečo dokázať, tak si vybral horšiu od teba, ty si lepšia a on si to uvedomil. Asi má pocit, že mu "uchádza vlak" - možno má mužskú "menopauzu". Je len na tebe, či mu dáš ešte jednu šancu a stanovíš jasné pravidlá do budúcnosti. Držím ti palce.

26. 10. 2011 9:12:40

Ďakujem pekne za podporu, vaše slová mi dávajú silu. Môj muž má teraz 40 rokov a ja dúfam a chcem veriť, že raz nestretne mladšiu a krajšiu. Mne každý hovorí, že pekná som, ale to aj tak nepomohlo, keď hľadal sex inde. Povedala som mu, že mu dávam prvú a poslednú šancu. Keby to nevyšlo, ja mám slušný príjem a finančne by som mala zvládnuť štúdium detí, staršia dcéra ešte 3 roky na univerzite a mladšia 4 roky gymka a asi 5 rokov univerzity. Na vyplatenie z bytu by som si vzala úver, som ekonómka, skúsim si privyrobiť prácou na dohodu doma. Verím však, že sa podarí zlepiť to krásne čo medzi nami bolo, ale keď nie, nedovolím, aby som sa takto ďalej trápila ja a deti. Máte pravdu nikdy nezabudnem. Pohodlný život som nemala ani doteraz, ale teraz ma teší pohľad na neho ako si sám perie ponožky, žehlí košele, robí raňajky a snaží sa byť lepší. Neviem ako dlho mu to vydrží. Dala som mu čas do Vianoc. Skôr či neskôr sa ozvem ako to dopadlo. Teraz musím zvládnuť Dušičky, ideme ku svokre, tá keby vedela čo riešime - asi by dostala hysterický záchvat. Len si nie som vôbec istá, či by sa postavila na moju alebo jeho stranu. Držte mi palce nech to ustojím.

27. 10. 2011 13:53:37

Moje priateľky, idem pridať pár riadkov. Tá pani, čo písala, že verí v dobro, má pravdu. Tiež si myslím, že zlé nemôže zostať len tak. Tiež verím.

29. 10. 2011 23:53:22

Ako sledujem, príspevky pribúdajú.Dávnejšie som sem tiež pridala svoju trpkú skúsenosť.Čakám ešte na rozvodové konanie, aj keď sú semtam telefonické vyhrážky z jeho strany. Zbaviť sa pocitu podvedenia a odhodenia trvalo, ale konečne som slobodná žena so svojimi myšlienkami, sebavedomím, nikým neponižovaná, neurážaná... Vlastne po čase som zistila, že vo vzťahu nebolo nič pozitívne.akurát niekedy sa zadívam na syna je mi ľúto, že v tom musel existovať a v hlave riešiť morálne poklesy svojho otca.Pretože som nebola prvá partnerka, ale v stave zaslepenosti je človeku všetko jedno... Až neskôr si uvedomí v čom a s kým vlastne žil. Všetky sa držte,niekde v duši trpké spomienky zostanú, ale život týmto nekončí!!

31. 10. 2011 14:39:26

Takže ako čítam tu vyššie, nie som sama... Urobila som v živote jednu osudnú chybu, mám o 5 rokov mladšieho muža, ktorý nebol vychovaný k rovnakým hodnotám ako ja. Pre neho je jediná komunikácia s trošku pohľadnejšou ženou flirtovanie, koketovanie. Po 16 rokoch manželstva som prišla na to, že to jeho ponocovanie pri počítači je vlastne chatovanie s cudzími ženami - mám takú predtuchu, že sa s nimi aj stretával. Chodí na služobné cesty, chodil domov k rodine autom sám... Keď som sa zdvôveril kamarátke, prezradila mi, že aj na ňu to skúšal (u nás doma). Potom som ho začala sledovať: telefón, maily, keď ide niekam. Je jeden z tých, ktorý o sebe tvrdia, že sú niečo extra, mladý, atraktívny... Začína snáď s každou, ktorá ho neodmietne. Viem aj o tom, že namailoval ďalšiu, ktorej vypisoval erotické veci - svet je malý, známa ju pozná.Akoby to nebolo stačilo, teraz začal chodiť popri práci na vysokú - samé mladé spolužiačky, pred ktorými sa môže muž s funkciou a dobrým autom chvastať. Už som mala telefonát, že či viem, ako im nadbieha - nevynechá ani túto možnosť nájsť si niekoho na sex. Urobila som cirkus, že nemienim mu to trpieť, tak som teraz ja tá hysterická chorobne žiarlivá. Nepriznal nič, ani tú pripravovanú aféru s mojou kamarátkou... Je to od neho zbabelé. Neviem čo ďalej, potajomky plačem, neviem sa poriadne sústrediť. Rozvod?

6. 11. 2011 10:51:18

Je to uz rok co zijem sama , snazim sa nemysliet na zradu muza , ktoremu som dala druhu sancu uz pred 10rokmi.Boli sme manzelmi 20rokov , mali 2 skvele deti , ktore boli stale pre radost a aj teraz som na ne hrda uz ked su dospele .Cely zivot som pracovala a vychovala deti a ked mali ist na vysoku , manzel sa zacal menit v spravani , nevedela som pochopit co sa s nim deje alebo skor som pripisovala tomu ,ze prisiel o pracu , snazil sa podnikat tak nevie co so sebou az nakoniec ako posledna v meste som sa dozvedela o jeho pomere s manzelkou jeho zamestnanca .Dovtedy ani nahodou ma nenapadlo , ze moj muz ide takym smerom .Podla seba som sudila jeho , pretoze ja by som nebola schopna podviest .Rozviedli sme sa a nechala som ho uzivat si zivot s lepsou ako ja u neho .Nepresiel rok a zacal lutovat , ze prisiel o rodinu (aspon ja vo svojej naivite som si to myslela ),tak som mu dovolila vratit sa spat .Preslo dalsich skoro 10rokov , deti spromovali , jemu som za tie roky posplacala dlhy ,ktore ako podnikatel narobil a ked som sa zacala tesit , ze mozno uz konecne zacnem aj ja pokojne a na vyssej financnej urovni zit , moj muz zacal zo mna vyrabat k.....Moja trasa cely zivot bola z domu do prace a z prace domov.On nenocoval doma, chodil neskoro atd.Myslela som si , ze mu na stare kolena siblo . Ked v psychickom tyrani pokracoval a on si dovoloval kde co , vyhodila som ho z domu .Odpoved uz mam - odkedy nastupil do prace zo mna sa stala k...a nedavno za mnou prisiel manzel jeho kolegyne ,ze hlada toho mojho ,pretoze kde je on , tam je jeho zena .Moj byvaly ponal druhu sancu ako sposob ako sa vymotat zo svojich problemov ,dlhov ,ktore narobil s predchadzajucou laskou a ked som vsetko vyriesila odmenil sa tym ,ze ma zacal hanobit ,odpisal aj deti - ci oni jeho a uzival si zivot po starom . Fakt dvakrat do tej istej rieky netreba vstupit .Mam 52 a na nic som stratila mlade roky . Esteze mam skvele deti .

7. 11. 2011 9:58:55

Tak hrozne nám vedia manželia ubližovať, nedá sa to ani stráviť. Môže toto všetko byť? Čím si to vlastne zaslúžime? Na to neviem odpoveď ani ja. Dokedy to všetko máme vydržať? Tiež si to "užívam" a spychické týranie to je to najhroznejšie. Ten môj krásavec mi to neustále osladzuje, a keď sa smejem a som veselá, tak len rozmýľa, ako mi strpčiť život. Snažím sa to všetko ignorovať, nech si užíva koľko chce, nemôžem s tým v podstate nič robiť. Raz sa mu to všetko vráti, nie som pomstichtivá, ale muži si myslia, že majú viac rozumu ako my. Nemajú.Takže sú to len manipulátori, ktorí s nami manipulujú a využívajú nás. Tiež som si naštudovala ako manipulátori fungujú a všetko sedí jedna radosť. Určité spôsoby existujú, ako sa tomu vyhnúť. Snažím sa.

7. 11. 2011 18:20:38

Mile damy, asi vas trosku prekvapim svojim prispevkom, kedze som bola v roly MILENKY a prosim, aby ste si odpustili poznamky aka som ku... atd, pisem len koli tomu,aby som vam odhalila aj opacnu stranku problemu, resp. vas povzbudila, ze aj milenka moze mat srdce a svedomie (ak to tak mozem nazvat). Nabrala som odvahu sem napisat a tak vam pomoct vidiet veci aj z druhej strany. Po 7 rokoch krasneho vztahu do ktoreho som dala vsetko ma manzel podviedol, mal niekolkomesacny vztah s mojou dobrou kamaratkou, zrutil sa mi cely svet, ale dala som mu druhu sancu. Avsak cas bezal a stopy na dusi ostali hlboke... Asi po roku nevery kedy moja dusa este nebola zahojena sa zacal okolo mna tocit kolega, bol v mojej blizkosti neustale, bol velmi mily, ale bol zenaty... Jeho signaly som neprijimala a nebrala vazne, brala som to s myslienkou ach ti chlapi, doma maju zenu a koketuju s inymi...keby vedeli ako velmi mozu ublizit! Jedneho dna mi otvorene povedal, ze je do mna velmi zamilovany. Vzhladom na moje skusenosti z minulosti, som odmietala jeho naklonnost a snazila som sa mu niekolko krat jednoznacne povedat, ake skusenosti mam a ze mam uctu k rodine ako takej. Preslo par mesiacov a laske, ktoru mi neustale venoval som sa neubranila (mrzi ma to). Vravel mi, ze manzelku si nebral z lasky, ale z rozumu a ze nikdy nic podobne necitil ako to co citi ku mne, ze tento cit je uprimny a hlboky, ze sa do mna zalubil preto ze som uzasny clovek...atd. Napriek tomu, ze moj zivot po dlhom case zaplavilo velke stastie a nekonecna chut zit, omnoho vacsie bolo moje svedomie, neustale som sa trapila myslienkou, ze by som niekomu ublizila, ale samozrejme aj tou, ze mam opustit niekoho koho velmi lubim, kto dal mojmu zivotu zmysel. UCTA K RODINE ma byt silnejsia ako cokolvek ine... Prisli sme obaja k zaveru, ze musime byt rozumni a hladiet v prvom rade na deti, ktore ma a ja som mala tiez velky sucit s jeho manzelkou, preto sme robili vsetko preto, aby sme nikomu neublizili a snazili sme sa to ukoncit. Stalo nas to vela trapenia (nebudem to ani popisovat), ale tlkla som si do hlavy, ze keby odisiel od rodiny nikdy by som si to neodpustila, ze ludia musia premyslat aj rozumom, on si tiez nevedel predstavit, ze by detom ublizil. Jeho rodina sa to nikdy nedozvedela (som za to velmi vdacna) a viem, ze nase rozhodnutie bolo spravne. Napriek tomu co som spravila, prosim vsetky milenky zenatych chlapov, aby s tym skoncili co najskor, ze ucta k rodine musi byt prvorada, inak sa budu manzelstva rozpadat jedno po druhom! Laska je najsilnejsi cit na svete, ktory clovek ma, ale ak chceme zachovat svet dobrym a fungujucim, zachovajme rodiny a myslime na manzelky, ktore sa doma mozu trapit. A vam mile damy zelam vsetkym zo srdca, aby si aj vasi partneri precitali moj prispevok a videli neveru inymi ocami, vsetkym vam zelam, aby ste boli silne a aby ste nasli svoje stastie v peknom, obnovenom manzelstve.

7. 11. 2011 21:12:55

Tak tento posledný príspevok bol písaný srdcom. Aj ja patrím k tým ženám, ktoré boli zradené. Verila som mu tak, že rečiam som neverila, veď predsa to by mi nikdy neurobil veď sme spolu takmer 29 rokov a poznáme sa 33. Štyri roky sme spolu chodili. Máme dve krásne deti a tie reči by predsa nemohli byť pravda, tak som sa na tom smiala a robila som si z toho srandu, pretože keď som sa niečo na tú ženskú spýtala, tak len toľko mi odpovedal, že predsa bol kamarát s jej otcom a keď zomrel, vždy je potrebné v susedkej záhrade pomôcť. Aj k nám do záhrady prišla a chcela byť s deťmi kamarátka, či aj so mnou?, ale my sme len skonštatovali, že táto mladá 33 ročná žena má rozum ako školkárka, čo aj on akože môj muž povedal, že je taká hlúpučká, že až. A aj tak jeho prvá cesta viedla k nej do záhrady tam si užil s ňou sexuálne radovánky a mne zavolal, že mešká z práce, ale na halušky príde. Ja som sa starala o chorú matku, o domácnosť, dopĺňala si vzdelanie a on si dopĺňal sexuálne praktiky. Deťom prisahal, že s ňou nič nemá, veď ako by aj mohol veď predsa chystáme svadbu dcére a ešte s takou čo má IQ šesťročnej dievčiny. Len po novom roku sám začal rozoberať stromček a útočiť na mňa, že mne sa nič nepáči. Nevedela som ako sa správať , čo som zlé spravila, pretože som ho do ničoho nenútila, sám to začal robiť a keď sme poodkladali vianočné ozdoby išli sme na chatu. Spravil kávu a otočil sa mi chrbtom a povedal, že mal pomer k tou ženskou. Nechcela som tomu veriť, myslela som si, že len raz či dvakrát. Chcela som presný dátum prečo veď sme vtedy trávili víkend na chate. Doma som preplakala celý večer, chcela som zomrieť, náš 25 ročný syn bol z toho zhrozený, že čo spravil a ešte aj pred ním sa priznal. Ráno odišiel na chatu, aby sme sa nehádali. Išla som za ním, pretože jeho primitívna milenka mi začala posielať smsky s takými intímnosťami z našej spálne, že som musela ísť za ním mu to ukázať. Vtedy mu trklo, že čo spravil a predo mnou jej povedal, že ju nechce vidieť, že chce rodinu. Samozrejme, že sa nedala a začala telefonovať, keď jej zložil zavolala mne a ja neviem ani ako som dala telefón na reproduktor a všetko sa v našom byte iba tak ozývalo, že koľko rokov s ním spávala, nielen v jej chate, ale samozrejme, že aj v mojich posteliach, keď som sa starala o mamu, keď som bojovala o život v nemocnici, keď som mala štátnice, keď mu zomrela jeho mama a ja som vybavovala pohreb on si s ňou užíval, atd. Sám tomu nechcel veriť, čo všetko vykecala. Zrútila som sa a odvtedy som na antidepresívach. Zostal doma veď nemal kam ísť a to bolo to najhoršie, čo som dovolila. Myslela som si, že sa to nejako urovná. To sa nedá napraviť, je to zrada a ešte on je na koni, že tam hľadal len to čo mu doma chýbalo, že so mnou sex po 30 rokoch už nie je ono. Od januára som sa snažila to urovnať, zachrániť rodinu, medzitým sme sa stali starými rodičmi, ale on vzťah s ňou neľutuje je ešte na to patrične hrdý a mne ešte aj teraz vyčíta, že som ešte doteraz som na to nezabudla a pri každej hádke mu to vykričím. Už ďalej to nemá význam, rozdupal moje srdce a dušu na kúsky, veľa vecí zo vzťahu z tou ženskom mi dopodrobna vykričal ako si s ňou užíval a ja som sa to všetko snažila prehltnúť, ale už nevládzem. Tu sa pohár naplnil a neviem, či niektorá žena vie zabudnúť a odpustiť.

7. 11. 2011 21:38:04

Zaujímavé. No v tejto dobe často myslím na to, či sa oplatí udržiavať rodinu za každú cenu kvôli deťom. Veď nakoniec to aj ich asi nejakým spôsobom poznačí, keď vidia, že medzi rodičmi to nefunguje tak ako by malo. Často sa pýtam, či som urobila dobre, keď som zostala so žiarlivým manželom kvôli deťom.Na kolenách ma prosil, aby som sa nerozvádzala. Vyhrážal sa samovraždou. Nerozviedla som sa. Moja láska k nemu sa vytratila, deti odrástli, založili si vlastné rodiny a my dvaja sme sklzli do akejsi rutiny.To čo som ja považovala za prejavy stárnutia (mlčanlivosť, nervozita, podráždenosť, problémy s erekciou, odsťahovanie sa zo spálne), boli príznaky nevery. Neviem, či som to kdesi v podvedomí aj nevedela, ale som to potlačila, nechcela som tomu veriť. Následkom toho sa u mňa prejavili zdravotné problémy. S dcérou vopred prebral, že ma chce opustiť, ja som sa to dozvedela ako posledná, až keď sa odsťahoval. Až vtedy som sa dozvedela, že má milenku. Zostala som sama. Preto si kladiem otázku, či som urobila dobre, keď som s ním kvôli deťom zostala. Podľa dcéry nemá význam, aby sme spolu zostávali, keď je evidentné, že to medzi nami neklape. Syn sa nevyjadruje. Mam pocit, že som sa obetovala kvoli deťom a teraz, keď som "stará" a chorá, som zostala sama. Tak si myslím, že by sme mali myslieť aj na seba. Prečo máme byť my ženy nesobecké, keď muži sú takí egoisti ?

8. 11. 2011 10:16:39

Tak čo povedať? Keby aj milenky našich manželov dostali rozum. To sa ale ešte načakáme. Tá "moja" je vydatá a určite tiež nechce prísť o rodinu. Ale sa jej to náramne páči, keď si to môže rozdať s mojim manželom. Som im len na srandu a tie veci, čo dokáže vyrobiť, aby to vyzeralo akože nič, tak o tom ani nehovorím. Samé špekulácie, ako to zariadiť, aby mohli byť spolu. Určite vie, že o tom viem a vôbec jej to nevadí. Ona si myslí, že vlastne nič nerobí zlé. Môjho manžela vlastne ani nepotrebuje, načo by si komplikovala život. Má ho veľmi pohodlný a prečo si ho nespestriť? Veď vlastne ona mi manžela ani neberie. Samozrejme podľa nej.

8. 11. 2011 13:15:00

Dámy, Vaše príbehy sú oveľa horšie ako je ten môj. S partnerom sme spolu 7rokov a máme 5ročného syna. Pred 3 mesiacmi sa vrátila do Ba jeho dávna kamarátka, do ktorej bol kedysi platonicky zamilovaný. Hovoril, že mu môžem veriť a nemám sa čoho báť, ale aj tak som mala zlé tušenie, a to sa potvrdilo. Zviedla ho, u seba v byte a trvalo to asi 2 týždne. Ani sa nesnažil to skrývať - chodil domov o tretej ráno, nedvíhal mi telefóny,... Keď som mu to konečne vyhodila na oči, tak sa priznal a vyhlásil, že chce od nás odísť za ňou, ale zároveň, že chce byť aj s nami. Stačilo aby bol 2dni mimo jej vplyvu a hned zmenil názor, už ju nechcel vidieť, oľutoval to a napísal jej, aby mu dala pokoj. Ale aj tak na ňom vidím, že na ňu myslí, ale ona ho len chcela využiť kvôli peniazom, lebo som zistila, že je až po krk v dlhoch. Som rada, že zatiaľ dala pokoj a nevyvoláva mu, ale problém je, že pracuje u jedného z našich obchodných partnerov a bojím sa, že len čaká aby mohla zase na neho uderiť. Tuto ich aferu stále nechápem, ta ženština je odo mňa o 11rokov staršia a navyše je škaredá až hrôza, zatiaľ čo po mne sa obzrie nejeden chlap. Ale asi vedela ako môjho muža spracovať. Neviem ako mám dosiahnuť aby odišla, lebo nechcem aby o tomto poklesku môjho muža niekto vedel. Milovali sme sa spolu od vtedy už viackrát, ale ked nie je pri mne, tak sa umáram hroznými myšlienkami... Neviem ako dalej... Dámy prajem Vám len šťastie do života, aby žiadna z nás už nikdy nezažila nič podobné.

8. 11. 2011 18:39:16

Milé dámy, ako ste prežili takú dlhú neveru, keď ste zostali s neverným mužom naďalej žiť, pretože prežiť 30 rokov s mužom a z toho päť v klamstve je kus života, ako ďalej ? ako žiť? ako na to zabudnúť? Dajte radu.

10. 11. 2011 10:49:11

Milá pani, viem, že určite pozeráte túto stránku a čakáte na neakú odpoveď. Mám 31 ročné manželstvo. Áno, kus života- ale ten sa už nevráti. Nemyslím naň, lebo keď si premietam tie situácie, tak prichádzam na mnohé neskutočné veci, ktoré som akosi v ideáloch prežila. Teraz to vnímam úplne inak a môžem si len povedať, že som bola hlúpa takto si ten život prežiť a poviem si, že nebol to celkom dobrý život ale len ustupovanie a v podstate len strach, že za zlé môžem iba ja a za dobré je zásluha toho môjho. Žiť ďalej musíme ale už to robím inak. Neustupujem a poviem si to, čo cítim. Hádam mu to už aj dochádza. Zabudnúť sa nená nikdy. Ale my predsa nemáme mať výčitky. Žijem hlavne pre seba a učím sa mať rada seba. To mi pomáha najviac. Nechcem sa zožierať a len tým trpieť.

14. 11. 2011 23:55:20

... v decembri budem mať 50-tku:)... mám vysokoškolské vzdelanie, myslím, že som aj úspešná podnikateľka, mám mnoho záujmov - a predsa... vždy som bola systematicky presviedčaná, že za všetko zlé v našej rodine a našom manželstve môžem iba JA... a ja som vždy zodpovedne hľadala chyby v sebe a Jeho som v nemom úžase obdivovala... prvýkrát ma udrel, keď sme ešte nemali deti... odvtedy ma zbil mnohokrát... vždy to uhral tak, že za každú hádku, každý problém, môžem len a len ja... na otázku: Prečo ma biješ? odpovedá jednoducho: Lebo si zaslúžiš... na druhej strane sex s ním si nezaslúžim... už viac ako tri roky... v poslednom období som veľa, hlavne pracovne, cestovala... samozrejme, že manžel nemohol ísť so mnou ani len za deťmi do Bratislavy... pri návrate som raz našla v obývačke dámsky prsteň, inokedy v kuchyni zlomenú náušnicu, ohorky cigariet v záhrade, cudziu nabíjačku za našou manželskou posteľou, deky nasiaknuté dámskou voňavkou... on sa ale vždy vyhovoril na syna, hoci ten chodí domov veľmi sporadicky a moja snaha čokoľvek vyriešiť skončila vždy hádkou, resp. výsmechom a jasným odkazom na psychologičku, ktorá by už mala čo najskôr urobiť poriadok s takou šibnutou a chorobne žiarlivou ženskou ako som ja... pretože on mi NIKDY neverný nebol!... a ja som sa fakt vždy po čase presvedčila, že chyba je vo mne... lenže potom to prišlo ako blesk z jasného neba... v malej skrinke som našla zastrčené tričko toho pána, čo mi nikdy nebol neverný:), ktoré bolo tiež nasiaknuté cudzou voňavkou... dôkaz, ktorý sa už ako dôkaz v žiadnom prípade obchádzať nedal... vtedy sa mi vybavila aj situácia spred ôsmich rokov, ktorá bola veľmi podobná tejto aktuálnej... obdobie, v ktorom dominovali bitky, divné správanie, urážky... a zvláštne využívanie pracovnej doby... uvedomila som si, že aj vtedy ma ten vždy nevinný pán presviedčal o svojej nevine bez mihnutia oka... a zrazu som pochopila to najhoršie, čo som vo svojom živote doteraz pochopiť musela... za posledných deväť rokov človek, na ktorom mi ešte pred tromi mesiacmi záležalo asi najviac na svete, ktorého som nekonečne zbožňovala a obdivovala, a pre ktorého by som urobila čokoľvek, mal minimálne dva trvalé (t.j. dvoj-trojročné mimomanželské vzťahy)... podvádzal mňa aj deti, podvádzal v práci, podvádzal u nás doma... svoju firmu doviedol do krachu (čo som až dodnes nevedela pochopiť, pri množstve zákazok, ktoré má) a zničil našu rodinu... a všetko to robil len pre svoje vlastné dobro, pre svoje vlastné ego... z tohto krutého poznania sa spamätávam len veľmi ťažko... a popri tom sa mi v pamäti vynárajú ešte mnohé ďalšie „spomienky“... teraz, po rokoch, a z iného uhla pohľadu, sú ešte bolestivejšie... neviem ako ďalej... jasne si uvedomujem, že mám myslieť v prvom rade na seba, že sa mám začať mať konečne rada... ale ak sú minimálne 25 rokov vaše priority jednoznačne vymedzené, je veľmi ťažké s nadhľadom prehodnotiť celú situáciu a pobrať sa iným smerom... a to vôbec nie som tzv. domáca puťka... dcéra po vysokej škole chce ešte chvíľu bývať s nami a syn študuje v Bratislave... viem, že som blázon, ale kvôli nim to ešte chvíľu podržím... neviem, čo to znamená a neviem ako dlho to bude... ani neviem, čo potom... a navyše si uvedomujem, že ani to „potom“ už nemusí byť mimoriadne dlhé... pred pár týždňami som mala pocit, že umriem... bolo niekoľko dní, keď som si to opakovala každých päť minút... zosypaná, ponížená, pošliapaná, nekonečne ubolená... s pocitom premárneného života... ale dnes, hoci to trvá asi len týždeň, už viem, že to zvládnem... s hrdo vztýčenou hlavou... bez sebaľútosti a oplakávania toho, čo možno nikdy ani neexistovalo...

15. 11. 2011 8:49:53

Po prečítaní tohto príspevku mi "behal" mráz po chrbáte. Ste veľmi inteligentná žena a aj múdra. Obetovali ste celý život pre rodinu. Ale hlavne musíte ŽIŤ. Žite stále, stále a len pre svoje deti a pre seba. Opakujte si donekonečna, že sa máte rada, rada a zaz len rada. Všetko prejde, musí to všetko rejsť! Pomáhame si vzájomne, tak len Vám prajem mnoho síl!

15. 11. 2011 14:25:56

Držím Vám palce, aby Ste mohli opustiť minulosť - nebojte sa, deti Vás podržia, veď ani oni nie sú slepí!!!! Len do toho, vzpriamte sa, tvárou do slnka vykročte - nemyslím si, že Vás čaká horšie, ako to bolo posledné roky. Viem o čom hovorím... Hlavne, nikdey už neverte mužom, iba sebe - aj keď nájdete ešte (a to pevne dúfam) pána k sebe, nedovolte mu ovládnuť Vás. majte rada hlavne seba!!! Veď život je tak krátky...

17. 11. 2011 15:50:27

Áno, presne tak, veď život je taký krátky! A už nikdy nedopustite, aby nejaký muž zdvihol na Vás ruku, nieto Vás ešte udrel. Veď to je potupa ako pre otroka! V tomto prípade to už nie je o žiadnej láske, ale o ponižovaní! A tiež sa pridávam k názoru, že dospelé deti všetko pochopia, budú na Vašej strane a to vám dodá nesmiernu vnútornú silu a istotu, že konáte správne! Viem to, ako mi takáto podpora pomohla! A nedajte sa už nikdy obalamutiť nejakým sľubom polepšenia! V 50 - ke máte ešte pred sebou veľký kus života, prežite ho podľa svojich predstáv a bez útlaku a ponižovania!

17. 11. 2011 22:12:33

... dievčatá, neuveriteľne mi pomáhate!... ďakujem vám za slová povzbudenia, aj usmernenia... priznávam, že všetko to, čo je uverejnené vyššie, mi pomáhalo už niekoľko týždňov... až keď som prvýkrát natrafila na túto stránku, uvedomila som si, že nie som sama... že ste mnohé prežili to, čo momentálne prežívam ja a že zarážajúce, aj oslobodzujúce:) je poznanie, že v podstate všade sa to odohráva podľa rovnakých vzorcov... ďakujem vám veľmi a aj ja vám všetkým držím palce...

18. 11. 2011 9:32:29

Píšte všetky čo prídete na túto stránku. Radíme si jedna druhej a to je dobre. Prežijeme to čo s najmenšími následkami pre nás. Teraz myslím na našu pohodu, veď chceme byť v pohode a nie sa stále zhýzať vnútorne. Bude nám len lepšie a ľahšie.

18. 11. 2011 9:35:37

Milá pani, ešte k vzorcom, chlapi nič nevedia vymyslieť iné. Len rozmýšľať ako nás obalamutiť. Ale my sme šikovnejšie!!!! Nakoniec predsa len zvíťazíme!! Nie samy nad sebou ale nad nimi, keď nás už zahnali do kúta.

19. 11. 2011 5:22:09

Čítam, čítam, čítam a mám v mnohým príspevkoch pocit, že čítam o sebe a svojom mužovi. Už je to jedno, láska bola, a bude. Len mi tu nebudeme, odkedy môj odišiel, nemá ani milenku ani mňa, chce iba deti, tie mu nebránim, veď by som ublížila im a oni ocka chcú, to že on už nechce mňa, no je to zvláštne, chce čas, lebo vraj - čo ak sa do mňa zase zamiluje, nádej nikdy nezomiera. Na vine boli moji rodičia, moja rodina, ja, deti, každý - prečo som ja dopustila aby ma on prestal milovať - ha ha ha,tak to je sranda, robíte v práci, doma, čakáte ho s večerou, lebo v práci sa zdržal a dopúšťate sa vlastne chyby, lebo práve vtedy on sa odmilováva, pozor, on sa nemiluje s inou, on sa odmilováva od Vás. Taký sú chlapi, a sú všetci rovnakí nakoniec na vine sme vždy iba my.

21. 11. 2011 12:32:35

Nikdy som si nemyslela,ze raz budem aj ja pisat o takejto teme....len pred par dnami som prisla na neveru svojho partnera,zijeme spolu 7 rokov a mame dve male deti...odhalenie bolo neskutocne bolestive a zdalo sa mi ze mi moj milovany zomrel a zivot mi podstrcil len nejaku nahradu...afera trvala niekolko mesiacov,vsetky zmeny v spravani som citila ale snazila som sa nemysliet na taky extrem-neveru, lenze moj partner bol na nas cim dalej tym viac nervoznejsi, odstrkoval ma od seba-fyzicky aj dusevne,na deti bol neprijemny a citila to uz cela rodina.Robila som vsetko preto aby sa to medzi nami zmenilo,aby mal vsetko co potrebuje,aby bol spokojny, velmi som sa snazila,velmi.... ale nemala som spatnu vazbu, nevladala som to sama utiahnut.Nemam sil rozpisovat detaily,len som si vzdy myslela ze neveru nikdy neodpustim.Vo chvili pravdy som nevypustila ani jednu slzu a necitila som nic....iba prazdno.Teraz som rozhodnuta mu odpustit, chcem lebo ho milujem a vzdy budem.Moje srdce je bolave ale napriek tomu je zaplavene laskou, uprimnou, velkou a bezhranicnou ako je sam vesmir.Vzdy budem prinom stat aj ked mi nalozil na chrbat bremeno ktore si budem musiet niest do konca zivota. Slubil mi ze sa vsetko zmeni,ze zacneme novy zivot, ze ma miluje a vsetko co robil lutuje a prosi ma o odpustenie, tak ako aj nase deti.Teraz pracujeme na tom spolu, podopierame sa navzajom,citime sa navzajom a vidime to na ociach nasich deti ako sa nam dari....Hoci este mam smutok na dusi ale neprisla som na tento svet prezivat ale si ho uzivat, tak skuste to aj vy..... :)

25. 11. 2011 8:26:20

Viete čo je na tom najtragickejšie? Väčšina chlapov nám bol (je) neverných, len niektoré z nás o tom ani len netušia... Potom príde to ako facka, studená sprcha... A potom už všetko, čo sme nevedeli dovtedy pochopiť, dáva zmysel... Neskoré príchody z práce, radostný odchod na služobku - pri návrate zas mrzutosť, rýchle zatváranie okien na PC pri našom príchode, súrne práce na počítači do noci, neznáme volania, SMS-ky ktoré boli po prijatí ihneď vymazané...

25. 11. 2011 22:51:07

Presne tak to je! A potom nekonečné zatľkanie, že to nie je pravda a že sme súce sa liečiť u psychiatra, . . . Ale po dlhoročnom poznaní sa stačí jeden pohľad do očí a je to jasné! A čo nám ostáva, keď máme na pamäti a zodpovednosti, aby rodina zostala pokope?! Je to neskutočne nespravodlivé! A s naším bôľom sme samé! Verím stále, že odplata za to bude, i keď v inej podobe! Ale je to kruté!

25. 11. 2011 23:24:30

... je to fakt stále podľa jedného vzorca... pomaličky, ako to tu čítam, sa z toho začínam smiať... jediné, čo neviem pochopiť je, ako môžu byť takí slabosi... asi nikdy nepochopím to ich zbabelé a pokrytecké obviňovanie... my sa za každých okolností snažíme vytvárať domov, pohodu, rodinnú atmosféru... oni robia zle, ale namiesto toho, aby sa k tomu čestne postavili, útočia a obviňujú... tisíckrát som si mala nájsť psychiatra... som zodpovedná aj za neprosperitu jeho firmy... dokonca som už bola aj alkoholička... všetci, ktorí ma poznajú, sa tomu smejú... ale on kope a hryzie... neschopný/ či neochotný komunikovať a pozrieť sa pravde priamo do očí...

Admin [Administrátor]

26. 11. 2011 21:31:56

Téma uzavřena !!!